Úspory neinvestovala do bytu, ale do sabatikalu. Svoj krok bývalá manažérka Profesie neľutuje

Niektoré firmy na Slovensku umožňujú svojim zamestnancom sabatikal v podobe niekoľkomesačného voľna. Tento nástroj má slúžiť na to, aby si zamestnanec odpočinul od návalu povinností a uvoľnil dlhodobý stres. Tí šťastnejší si môžu voľno čerpať aj s náhradou mzdy vo väčšej či menšej výške, oveľa častejší je však neplatený sabatikal. Bývalá PR manažérka Profesie Nikola Richterová sabatikal vlani absolvovala a v rozhovore pre TREND otvorene hovorí o tom, čo ju k nemu motivovalo a ako ho prežívala. Upozorňuje predovšetkým na to, že dlhodobé voľno by človek nemal premárniť, ale ho využiť na krok vpred. Podľa nej je dôležité zmeniť uhol pohľadu a urobiť si poriadok v postojoch.

Prečo ste sa rozhodli ísť na sabatikal?

Cítila som sa veľmi preťažená. Uvedomovala som si, že môj život sa točí iba okolo povinností, ktoré mi časom prestávali dávať zmysel. Bola som veľmi vyčerpaná a uvedomovala som si, že na to, aby som si skutočne oddýchla, mi nestačí dovolenka. Dá sa povedať, že už vtedy som tušila, že do tohto stavu som sa dostala nielen vďaka externým faktorom. Veľký podiel mal na tom môj vlastný prístup. Preto som vyslovene hľadala možnosti, ako z toho celého vystúpiť. Chcela som si dopriať príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako som sa do tejto situácie dostala.

Bolo to posledné štádium pred vyhorením. Sabatikal prišiel v hodine dvanástej. Vo firme som bola vtedy necelých päť rokov.

Čo všetko ste museli urobiť pre to, aby ste na sabatikal mohli ísť?

Musím povedať, že som najskôr vôbec nemala v hlave sabatikal. Netušila som totiž, že mi zamestnávateľ dá takúto možnosť. Vo firme som povedala, čo sa deje a že potrebujem nevyhnutne odísť na istý čas preč. Hovorila som o tom, že som ochotná diskutovať o možnostiach, prosila som však o porozumenie a zdôrazňovala som, že sa nechcem dostať do situácie, aby ma odhovárali. Moje plány boli už vtedy jasné – chcela som absolútne vypnúť hlavu a preto som sa rozhodla ísť do zahraničia. Cítila som to ako nevyhnutnú potrebu. Vo firme sme mali vždy otvorenú komunikáciu, takže sme prebrali všetky možnosti. Bola medzi nimi výpoveď, ale aj sabatikal vo forme neplateného voľna. Napokon sme sa dohodli práve na sabatikale.

Koľko času uplynulo medzi tým, keď ste pocítili potrebu odísť a tým, keď ste sa rozhodli o tom so zamestnávateľom hovoriť?

Trvalo to pomerne dlho. Moje plány sa zrodili už v lete 2021. So zamestnávateľom som ich prebrala až v januári 2022.

Ponúkala firma sabatikal ako benefit, alebo ste museli vyjednávať? Bolo to náročné?

Nedá sa povedať, že by sme to vo firme mali na papieri. Nebol to oficiálny benefit, na ktorý by mal podľa pravidiel nárok ten a ten. Zamestnávateľ chcel vtedy skrátka vyriešiť individuálny problém, ktorý nastal. Z môjho pohľadu to bol krok, ktorý mi dal pocítiť, že si ma za moju prácu váži a nechce o mňa prísť.

Spomínate si, ako ste sa vtedy cítili?

Bola som veľmi vyčerpaná. Človek v takomto stave nechce robiť veľké rozhodnutia. Sama som si vtedy uvedomovala, aká som apatická. Bolo to pre mňa veľmi upokojujúce, že mi firma dala čas, ktorý som mohla mať iba pre seba, a postrážila mi pritom moje miesto, kým som sa nevrátila. Cítila som to tak, že hoci idem míňať zo svojich úspor, po sabatikale sa to finančne vráti opäť do normálu. Dohodli sme sa na troch mesiacoch. Sabatikal mi začal 1. apríla a skončil 30. júna 2022.

Na čo by mal pamätať každý, kto chce ísť na sabatikal?