Časy, keď mohol takmer každý administratívny pracovník dokazovať pracovný zápal celý týždeň zo svojej obývačky, sú preč. Všetko nasvedčuje tomu, že nenávratne. Zamestnávatelia už nechcú podporovať spôsob práce, ktorý hrozí nielen stagnáciou zamestnancov, ale aj firiem. A hoci si dlhodobá práca v domácom vyhnanstve našla veľa ctiteľov, budeme sa s ňou stretávať minimálne. No zostane po nej relikt, ktorý sa stane novým štandardom.
Kritika lídrov
Lídri veľkých svetových firiem sa v posledných týždňoch a mesiacoch predháňajú v kritike home officeu. Jeden po druhom pridávajú do debaty o výhodách a nevýhodách práce z domu vlastný argument. Hoci sa zástupcovia personálnych agentúr poväčšine zhodujú v tom, že samotný home office má budúcnosť a treba s ním vážne počítať, svetoví manažéri celú vec problematizujú. Koreňom každej polemiky je komplexnosť, ktorú v sebe home office má. Nejde len o to, že mnohé veci sa na-ozaj dajú robiť z domu. Osobný, pragmatický uhol pohľadu totiž nie je jediný správny. Keď sa človek na home office pozrie z iných uhlov, zistí, že vyzerá zakaždým trochu inak. A práve na iné uhly pohľadu poukazujú prakticky všetci kritici.
Medzi hlavných patrí Elon Musk. Home office považuje za morálny prehrešok proti tým, ktorým práca ne-umožňuje, aby zostali doma. Roz-ruch vzbudil aj vlani, keď zamestnancov Tesly žiadal minimálne o 40 hodín práce z kancelárie. Pre priemerného pracovníka by to znamenalo kompletný pracovný týždeň, no v Muskových vizionárskych predstavách je to sotva jeho polovica. Už dávnejšie sa zviditeľnil názorom, že 40 hodín práce týždenne je málo, ak chce niekto zmeniť svet a pomôcť pokroku.
Nemožno povedať, že ideu práce z domu priniesol rok 2020, keďže jestvovala už predtým. Rozhodne však akceleroval jej zhmotnenie. Predtým bola táto téma skôr okrajová. Pandemický home office sa dotkol všetkých pracovných oblastí, ktorých sa dotknúť mohol. Mnohí ľudia si za dva roky zvykli, že pracovať môžu aj z postele. O to náročnejšie pre nich teraz je, keď sa majú vyrovnať s návratom do kancelárie. Utlmenie pandémie viedlo zamestnávateľov k tomu, aby prácu z domu prehodnotili. Niektorí prichádzajú so striktnými riešeniami a tie sú spravidla aj najmedializovanejšie. Je však veľké percento takých, ktorí sa snažia nájsť kompromis.
Závisí to aj od pracovnej oblasti či pozície. Príkladom je jedna z najstarších finančných firiem na svete JPMorgan. Vedenie všetkým riaditeľom a manažérom nariadilo, aby boli v kancelárii každý pracovný deň. Argumentuje, že manažment pobočiek má byť na pracovisku dostupný kvôli promptným mítingom a okamžitej spätnej väzbe. Ostatní pracovníci môžu naďalej pracovať dva dni z domu.
- Svetoví kritici
K najzarytejším kritikom trvalej práce na diaľku patrí okrem Elona Muska aj šéf organizácie na výskum umelej inteligencie OpenAI, pri zrode ktorej Musk stál. Sam Altman si myslí, že remote work bol najväčšou chybou technologických firiem.
Dlhodobý home office nie je po chuti ani šéfovi IBM Arvindovi Krishnovi, riaditeľovi spoločnosti JPMorgan Jamiemu Dimonovi a vedeniu firmy BlackRock. K ráznej eliminácii takejto formy práce pristúpil tiež riaditeľ spoločnosti AT&T John Stankey a šéf Mety Mark Zuckerberg. Pridali sa tak k firmám ako Amazon či Disney Co.
Návrat do kancelárií
Teoretické diskusie o tom, či z domu pracovať alebo nie, by mohli byť samy osebe úplne irelevantné, keby pokračoval pandemický status quo. Lenže nepokračuje. Pozorujeme postupný prerod pandemického, a teda trvalého home officeu na postpandemický. Od trvalého home officeu upúšťajú nielen svetové, ale aj slovenské firmy, a to napriek tomu, že pandemický home office nebol na Slovensku stále oficiálne zrušený žiadnou vyhláškou.
Trend upúšťania od trvalej práce z domu pocítili napríklad pracovníci, ktorí pred pandémiou dochádzali do práce zo širšieho okolia. Tí totiž z dozvukov pandemickej situácie vyťažili to, že zostali pracovať doma. Šetria tým nielen čas, ale aj náklady na prípadné dochádzanie do kancelárie či na platenie podnájmu. Je pravdepodobné, že firmy budú k riešeniu podobných situácií pristupovať skôr kompromisne ako nátlakovo. Rolu však môže hrať aj to, či dané odvetvie alebo pozícia trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. K takýmto odvetviam patrí napríklad IT sektor a práve ten je typický najväčším zastúpením trvalej telepráce.
Prechod z vynúteného home officeu na štandardný nie je bezbolestný nikde a už vôbec nie na Slovensku. Nutnosť pracovať z domu pred tromi rokmi zo dňa na deň zasiahla pracovný trh relatívne nepripravený. Obzvlášť niektoré pracovné sektory s tým nemali na rozdiel od technologických firiem skúsenosti. Naopak, viaceré banky a poisťovne umožňovali prácu z domu už pred rokom 2020, takže už mali čo-to odskúšané.
Riziká pre obe strany
Bezprecedentné riešenia sa hľadajú aj dnes, hlavne keď sa ukazuje, že okrem pragmatických výhod home office prináša viaceré riziká. Môžu sa týkať ako samotných firiem a ich ekonomických výsledkov, tak zamestnancov, ich postoja k práci a celkového psychologického rozpoloženia.
Najčastejšie sa poukazuje na to, že trvalá práca z domu ohrozuje motiváciu pracovníka. Podľa prieskumu Profesie sa po dvoch rokoch pandémie k poklesu motivácie priznali štyria pracovníci z desiatich. Zamestnávatelia tvrdili, že niečo podobné spozorovali u siedmich zamestnancov z desiatich. Nižšia motivácia vedie k nižšiemu pracovnému nadšeniu a angažovanosti. Odtiaľ je potom len krôčik k zníženiu pracovnej morálky a produktivity. Sú to ukazovatele, ktoré nemôže brať na ľahkú váhu žiadna firma, lebo ovplyvňujú jej výsledky.
Nehovoriac o tom, že úpadkom pracovnej morálky zamestnanec ohrozuje nielen firmu, ale aj seba. Riaditelia veľkých firiem sa zhodujú, že rigidný home office je nepriateľom kariéry. Z hľadiska psychológie medziľudských vzťahov je len prirodzené, že človek, ktorý sa zabarikáduje v domácej kancelárii a odmieta z nej vyjsť, nevysiela firme najlepšie signály. Svoju profesijnú budúcnosť ohrozuje dvojako: oslabuje vzťah s nadriadeným a zanedbáva rozvoj dôležitých profesijných zručností. Spomínané skutočnosti bezpochyby môžu reálne znižovať šancu na povýšenie či kariérny posun.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?