Malosť zostáva limitom
Toto všetko sa deje napriek tomu, že domáci slovenský trh je pre väčších zahraničných investorov stále tak trochu malý. Manažérske úsilie na rozvoj malej i veľkej firmy je zhruba rovnaké, no výsledný profit je zasadne iný.
V zásade globálni investori idú skôr do transakcií s hodnotou aspoň nad 20 miliónov eur. Na Slovensku takých transakcií nie je až tak veľa, lebo musí ísť o firmy, ktorých EBITDA predstavuje aspoň tri milióny eur ročne.
Zvýšený záujem veľkých investorov pretrváva o lídrov jednotlivých sektorov a tiež podniky s produktom či službami, ktoré sa dajú šíriť na globálne trhy. „Stále tu v oblasti technológií a služieb vznikajú firmy, ktoré môžu alebo už aj úspešne prenikajú svojou unikátnosťou aj na zahraničné trhy,“ dodáva partner KPMG.
Chýbajú tu silní fondoví manažéri, ktorí vedia dať dohromady aj zdroje bánk a dôchodkových fondov
Príkladom je napríklad vstup Hartenbergu do bratislavského výrobcu imunitných prípravkov z hlivy ustricovej Imunoglukan. Firmu kupovali pred pár rokmi len ako menší podnik s ročnými tržbami päť miliónov eur, no vďaka prípravkom z jej vlastného vývoja sa s ňou posúvajú na nové vzdialenejšie trhy, ako sú Kanada či Turecko. Firma by podľa J. Janova už za pár rokov mohla mať tržby na úrovni 20 miliónov eur.
Medzi najatraktívnejšie tuzemské firmy patrí aj východoslovenská Spinea vyrábajúca unikátne prevodovky pre roboty. „Na Spineu sa pýta v podstate každý veľký investor. Ponuky, ktoré dostávajú na prevzatie, musia byť už úplne v extrémnych sumách,“ povedal TRENDU poradca, ktorý nechcel byť menovaný.
Aj divná politika rozhoduje
Záujem zahraničných investorov o Slovensko je stále limitovaný aj tým, že na atraktivite stráca celý širší región strednej Európy z viacerých dôvodov. V regióne sa spomaľuje hospodársky rast. Po raste platov sa aj nákladové výhody voči Západu začínajú pomaly stierať. No svoje zohrávajú aj politické riziká, keď krajiny ako Poľsko a Maďarsko sa dostávajú do čoraz ostrejších nezhôd s Európskou úniou.
„Región strednej i východnej Európy už nie je vnímaný ako rastový a zároveň je ešte aj fragmentovaný na viacero menších trhov, na ktorých sa ťažšie realizujú synergie a konsolidácie. Geopolitické riziká regiónu sú pritom citlivejšie vnímané pri projektoch na zelenej lúke ako pri akvizíciách,“ spresňuje S. Šumský s tým, že investori stále obozretne pozerajú aj na právny systém krajiny, v ktorej chcú nakupovať. Preto neprekvapí, že len zriedka akceptujú, aby o ich prípadných poakvizičných sporoch rozhodovali lokálne súdy, ale skôr preferujú nezávislú arbitráž mimo regiónu. Stále však platí, že ak domáca firma má dobré vyhliadky, nemusia byt identifikované právne alebo daňové spory neprekonateľným problémom na neuzavretie transakcie.
Inú obavu zahraničných investorov naznačuje aj právnik B. Šváby. „Na tunajšiu vymožiteľnosť práva sa nás investori až tak nepýtajú. Oveľa viac sa tu obávajú nedostatku pracovníkov. To je teraz ich najväčší tunajší problém,“ hovorí právnik.
Otvorenejší i šikovnejší majitelia
Novým trendom podporujúcim domáce transakcie je podľa poradcov fakt, že majitelia podnikov sú oveľa otvorenejší diskusii o ich možnom predaji. „V minulosti mal investor z desiatich telefonátov dve stretnutia. Dnes sedem až osem,“ potvrdil nedávno TRENDU aj J. Janov. Po novom sa už tunajšie transakcie s podnikmi uzatvárajú rýchlejšie. Netrvá to už vyše roka, ale len zhruba pol roka, ako je bežne aj na vyspelom Západe. Dôvodom je, že slovenskí majitelia firiem už často sami vedia lepšie komunikovať s investormi a tiež lepšie vedia pripraviť všetku dokumentáciu o finančnom i právnom stave firiem. Platí to aj naopak, že oveľa menej ako v minulosti na investorov čakajú vo firmách schovaní kostlivci v podobe nevyplatených záväzkov či driemajúcich súdnych sporov.
Zdroj: Zsolt Lukács
K cudzincom už aj našinci
Faktom je, že zahraničných investorov na Slovensko od krízy prichádza menej a početnejšia je už tiež skupina domácich väčších investorov. Jednoducho, za vyše štvrťstoročie od prechodu na voľnú trhovú ekonomiku sa viacerí Slováci posunuli do majetnejších levelov biznisu a sú schopní kupovať celé firmy.
No podstatné je, že väčšie transakcie na Slovensku už nerobí len zopár veľkých hráčov v podobe investičných skupín, ale aj iní domáci podnikatelia zo strednej váhovej kategórie. Pôvodne robili len jeden biznis, ku ktorému sa dostali vďaka ponovembrovej privatizácii, no dnes už majú dosť prostriedkov aj na prikupovanie ďalších firiem. A nezriedka aj z úplne iných sektorov.
Napríklad Milan Fiľo si tak k papierňam prikúpil podniky masového biznisu. Ivan Kmotrík popri tlačiarňach zainvestoval do energetiky. Hatinovci zamenili rafinérstvo za drevárstvo a vývoj technológií. A Rosinovci zasa gumárne za širokú automotive skupinu od vývoja a dizajnu až po výrobu.
