Už v roku 2O18 z prieskumu spoločnosti Profesia vyplynulo, že až 49 percent zamestnancov na Slovensku pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, respektíve takmer každý deň. Nadácia Pontis upozorňuje, že stres na pracovisku má negatívne dopady nielen na pohodu a zdravie zamestnancov, ale aj na ich produktivitu.
Kvalitu pracovných podmienok ovplyvňuje mnoho faktorov. Jedným z nich môže byť aj komunikácia na pracovisku či spätná väzba zo strany nadriadeného. Téme sa venoval magazín Forbes, ktorý špecifiká kvalitného feedbacku rozobral s psychoterapeutom a koučom Vladimírom Hambálekom.
Nutné je psychologické bezpečie
Spätná väzba je často vnímaná ako nástroj manažérov.
V. Hambálek však v podcaste Nevyhorení upozornil na to, že spätná väzba môže byť obojstranná. Podľa jeho slov má aj zamestnanec právo pravidelne otvárať témy spokojnosti na pracovisku.
V prípade takéhoto dialógu je však potrebné akési psychologické bezpečie, ktoré zahŕňa dôveru v to, že otvorený dialóg oboch strán môže mať zmysel a dokáže viesť k posilneniu vzťahov.
Ak je osoba pohltená emóciami, iní ju nepočúvajú
V prípade spätnej väzby od nadriadeného je podľa psychoterapeuta nutné, aby bola špecifická a nebola zahlcujúca.
„Ak vás pohltí hnev, alebo vás zaplaví akákoľvek emócia, aj keď hovoríte niečo technicky správne, tí druhí ľudia nereagujú na to, čo rozprávate. Reagujú iba na to, kto ste a čo cítite. V prípade spätnej väzby by malo ísť o dialóg v bezpečí, s porozumením a dialóg, kde sú emócie podávané spôsobom, ktorý nebráni porozumeniu,“ radí V. Hambálek.
Kouč v rozhovore magazínu Forbes takisto upozornil na to, že príliš kritické prostredie alebo prostredie, ktoré zanedbáva ľudí nepomáha konštruktívnemu dialógu.
„Kým sa ľudia nebudú cítiť pochopení, nebudú vás počúvať,“ konštatuje psychoterapeut, ktorý zároveň radí dávať negatívnu spätnú väzbu v súkromí.
Podľa jeho slov by však ľudia nemali zabúdať na jedno dôležité pravidlo - keď niekto dáva spätnú väzbu, oveľa viac to hovorí o ňom, než o osobe, ktorej ju dáva.
„Pretože všetko, čo vám ľudia rozprávajú, hovorí o ich perspektíve. Preto je dobré dovoliť si slobodne reagovať na spätnú väzbu. Ak vám niekto hovorí kritiku alebo ocenenie, máte možnosť ju odmietnuť. Nie je naša povinnosť ju prijať,“ pokračuje V. Hambálek.
Kľúčom je zrozumiteľnosť
Kouč v prípade medziľudských vzťahov vníma dva hlavné problémy. Prvým je vraj úzkosť z toho, čo môže nastať, keď budeme sami sebou a začneme sa zaujímať o druhých.
„Druhým je málo energie na to ísť do takéhoto kontaktu, pretože sme preťažení a máme úzkosť z toho, že zlyháme,“ konštatuje psychoterapeut.
Zanedbanie otvorenej komunikácie však môže podľa kouča viesť k zníženej produktivite.
„Ľudia sú vyhorení, depersonalizovaní, nevidia zmysel v tom, čo robia a nevidia dopady svojej práce. To všetko sa prejavuje vo vzťahoch na pracovisku,“ doplnil V. Hambálek, ktorý za kľúčovú úlohu v komunikácii považuje zrozumiteľnosť.
Ďalšie dôležité správy
