V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, akým spôsobom by preferovali podchytiť možnosť štvordňového pracovného týždňa. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 29. februára 2024 a pondelkom 4. marca 2024 celkovo 63 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Malo by to byť súčasťou zákonov
Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Je nevyhnutné právne vyriešiť otázky typu: či ide o reálne skrátenie pracovného času, t.j. redukciou odpracovaných hodín; či má zostať zachovaná rovnaká mzda; či majú zostať zachované benefity poskytované zamestnávateľom ako aj ďalšie iné právne otázky.
Martin Melišek, CFO, Softec
Každá veľká zmena vyvolá rôzne očakávania všetkých strán aj v prípade, že sú pravidlá jasne určené. A toto je jedna so zmien, ktorú budú rozdielne interpretovať nie len zamestnanci a zamestnávatelia, ale aj rôzne úrady od daňových cez inšpektoráty a pod. Takže jasné pravidlá môžu len pomôcť, treba len dúfať, že zákon tie princípy naozaj jasne zadefinuje, detaily si už firmy určia samostatne.
Martin Guttman, managing director, Tuli.sk
Jozef Hrabina, analytik a zakladateľ spoločnosti, GeopoLytics
Stačí ju presadzovať cez kolektívne zmluvy
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Vzhľadom na charakter slovenského priemyslu, ktorý je vo významnej miere nastavený na nepretržitú prevádzku, je zmena pracovného týždňa beh na strednú až dlhšiu trať, najmä keď berieme do úvahy aj demografické prognózy..
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Uprednostňujeme inú flexibilitu pracovného času
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY
Na to, aby sa táto myšlienka ujala, je najprv potrebná zmena myslenia a kultúry na pracovisku. Zamestnávateľ musí naplánovať prevádzkové zmeny pre zníženie rizika neúspechu. Mnohí zamestnanci sa síce môžu tešiť z bohatého sociálneho života, avšak iní zistia, že skrátený pracovný týždeň im zvyšuje úroveň stresu, vďaka väčšiemu množstvu práce za kratší čas.
Andrej Tomašik, generálny riaditeľ, onsemi Slovensko
Štvordňový pracovný týždeň si vyžaduje, ako základ zmenu nastavenia a fungovanie trhu. Až potom má zmysel adresovať právne požiadavky. V onsemi sme zameraní na poskytovanie flexibility počas pracovného dňa / týždňa, aby zamestnanci mohli prispôsobiť svoje aktivity potrebám a dynamike pracovného dňa a svojim individuálnym potrebám.
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
Je dôležité si uvedomiť, že úspech štvordňového pracovného týždňa závisí od konkrétnych okolností a flexibility, ktorú organizácia môže ponúknuť. Prípadné zmeny by mali byť zavedené s ohľadom na konkrétne potreby a charakteristiky daného odvetvia. Štvordňový pracovný týždeň môže byť vhodný pre rôzne odvetvia a typy práce, ale nie je ideálny pre všetky. Je dôležité si uvedomiť, že každá organizácia je jedinečná, preto by mal byť prístup k zavádzaniu štvordňového pracovného týždňa prispôsobený konkrétnym potrebám a charakteristikám tejto organizácie.
Martin Cígler, CEO, Seyfor Slovensko
Veľa sme zvažovali zavedenie štvordňového pracovného týždňa, ale nakoniec sme uprednostnili „neobmedzenú dovolenku“ Dáva zamestnancom väčšiu voľnosť rozhodovať sa o čase, ktorý trávia prácou.
Milan Lempochner, COO, Columbus Energy Slovensko
Ak by som bol slovenským bežným občanom a mohol by som si vybrať spôsob, akým by sa zaviedol štvordňový pracovný týždeň, pravdepodobne by som preferoval prístup, ktorý je flexibilný a zohľadňuje potreby zamestnancov aj zamestnávateľov. Tu sú niektoré možné spôsoby: 1. Voliteľná úprava pracovného času: Umožniť zamestnancom, aby si mohli sami vybrať, či chcú prejsť na štvordňový pracovný týždeň, pričom zohľadnia svoje osobné a profesionálne potreby. Tento prístup by mohol byť atraktívny pre tých, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi prácou a súkromným životom. 2. Experimentálne fázy: Zaviesť štvordňový pracovný týždeň najprv ako experiment v niekoľkých vybraných sektoroch alebo spoločnostiach. To by umožnilo vyhodnotiť vplyv na produktivitu, spokojnosť zamestnancov a ekonomickú efektívnosť pred širším zavedením. 3. Flexibilné pracovné hodiny: Namiesto pevného štvordňového pracovného týždňa by sa mohla zaviesť flexibilná pracovná doba, kde zamestnanci môžu pracovať viac hodín počas menej dní, ak si to želajú. Tento prístup by poskytol podobné výhody bez nutnosti zmeny štruktúry pracovného týždňa pre každého. 4. Postupné zavádzanie: Štvordňový pracovný týždeň by sa mohol zaviesť postupne, začínajúc s možnosťou skráteného pracovného času pre zamestnancov, ktorí to potrebujú alebo si to želajú a postupne by sa rozšíril na ďalšie skupiny zamestnancov. 5. Podpora zo strany vlády: Vládna podpora v podobe dotácií alebo daňových úľav pre spoločnosti, ktoré adoptujú štvordňový pracovný týždeň, by mohla pomôcť preklenúť počiatočné náklady alebo straty produktivity, kým sa neprispôsobia novému modelu. Každá z týchto možností má svoje výhody a nevýhody, a ideálny prístup by pravdepodobne závisel od konkrétneho odvetvia, veľkosti spoločnosti a kultúrnych faktorov. Dôležitá by bola aj komunikácia a spolupráca medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a prípadne aj vládnymi orgánmi, aby sa našlo riešenie, ktoré najlepšie vyhovuje všetkým zúčastneným stranám.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Poskytujeme služby a komunikujeme denne s klientmi B2B a bolo by ťažko určiť jednotne, kedy má byť voľný deň. Znížilo by to efektívnosť práce na tri dni.
Daniel Gašpar, managing partner, Crowdberry
Nijako. Je to vec individuálnej dohody, radšej by sme ocenili podporu a zavádzanie part-time úväzkov. V čase nedostatku kvalifikovaných ľudí, zhoršujúcej sa demografie a nízkej produktivity práce je debata o 4-dňovom pracovnom týždni zbytočná.
Roman Kučák, managing partner, Proxiuss
Preferoval by som postupné zavádzanie skrátených pracovných dní s možnosťou flexibility v čase a mieste práce. Dôležité je sledovať produktivitu a spokojnosť zamestnancov a prispôsobovať opatrenia podľa potrieb a feedbacku.
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Vôbec si nemyslím, že štvordňový pracovný týždeň je to, čo táto krajina potrebuje. Potrebujeme zvýšiť produktivitu práce vo všetkých oblastiach hospodárstva. Štvordňovým pracovným týždňom dosiahneme presný opak. Už teraz odtiaľto odchádzajú investori, nemá kto pracovať a znížuje sa rating Slovenska. Okrem toho je nutné znížiť výdavky štátu, znížiť počet štátnych zamestnancov. Lebo ak nie, o chvíľu bude pokladňa prázdna a nepomôže ani dvíhanie daní. Následne začne značný hospodársky úpadok.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Netreba to riešiť, stačia individuálne dohody
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Myslím si, že by sa na to malo ísť postupne. Po celom svete to skúša množstvo firiem, niektoré aj na Slovensku. Rýchle riešenie, teda plošne zákonom pre všetkých, by zrejme prinieslo viac negatív, ako plusov. Osobne som presvedčená, že nástupom umelej inteligencie sa bude štvordňový pracovný týždeň rozširovať čoraz viac, nateraz však stačí, aby sa to riešilo individuálne v jednotlivých firmách.
Štěpán Štarha, partner, advokátska kancelária Havel & Partners
Zatiaľ čo iné krajiny investujú do technologických inovácií, výskumu, vývoja a zvyšovania produktivity, my sa zaoberáme skracovaním pracovného týždňa. To je iba ďalší kúsok z mozaiky aktuálneho stavu a stagnácie Európy a jej ekonomiky. Okolitý svet sa Slovensku a vlastne celej Európe vzďaľuje míľovými krokmi a my tu bohužiaľ namiesto toho riešime štvordňový pracovný týždeň, ktorý nás v medzinárodnej konkurencii určite vpred neposunie. Možnosť štvordňového týždňa netreba riešiť - stačia individuálne dohody – a namiesto toho by bolo dobré energiu investovať do iných krokov.
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Ponechal by som to určite na individuálne a interné nastavenie v súkromnom sektore. Čo sa týka verejného, je, samozrejme, vecou na zamyslenie.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Výsledky zo zahraničia aj zo Slovenska ukazujú prekvapivo len pozitívne ohlasy. Je však nutné podotknúť, že štvordňový pracovný týždeň sa nemôže ani náhodou týkať každého odvetvia a niektoré na neho, bohužiaľ, z povahy svojej práce nikdy nesiahnu. Na nich však Zákonník práce pamätá a povinné prestávky, voľné dni a ďalšie parametre sleduje a nariaďuje.
Miroslava Michalíková, výkonná riaditeľka, Produkcia
Uplynulé štyri roky dramaticky zmenili pracovný trh, ale zmena je podobne ako revolúcia iba výsledkom dlhodobej evolúcie. Markantný podiel na tom má nezastaviteľná digitalizácia, posun generačných hodnôt a geopolitická transformácia. Ak sme sa nepoučili, že zmena „prichádza zdola" a treba rýchlo a citlivo reagovať, môže nás čakať ešte horšia lekcia. Preto si myslím, že hovoriť o pracovnom týždni v klasickom ponímaní a nariadeniach zhora je už prežité.
Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Štvordňový pracovný týždeň v danej chvíli považujem najmä za populistickú agendu politikov. Nie som presvedčený, že ekonomika je na tento krok pripravená - v situácii, keď máme problém s poklesom produktivity. Preto považujem za najvhodnejšie, aby túto otázku riešili individuálne tie subjekty, ktoré ju aj ekonomicky zvládnu.
Martin Šmigura, local partner, WOOD & Company
Slovensko má aktuálne úplne iné problémy. V prvom rade by sme sa mali zamerať na akceleráciu hospodárskeho rastu, zastavenie odlivu talentov a obsadzovanie voľných pozícií na trhu práce - či už vo výrobe, zdravotníctve alebo v školstve. Štvordňový pracovný týždeň to určite nevyrieši, skôr naopak. Nehovoriac o tom, že ide o koncept, ktorý je aj vo vyspelejších krajinách iba v rovine experimentu.
Ivan Paule, partner, TPA Audit
Niekto aj dnes robí part-time, stačí mu to a niekto má dve práce. Načo meniť 5 dní za 4, keď na trhu práce je nedostatok ponuky a voči cudzincom z krajín mimo EÚ nie sme, čo sa týka legislatívy aj štátnej administratívy, „priateľsky naladení"?
Anna Hudáková, business & HR consultant
Každý zamestnávateľ má iné možnosti flexibility v organizácii práce a efektivity fungovania, podľa druhu podnikania a zároveň zamestnanci majú rôzne individuálne podmienky a očakávania v súvislosti s prácou a odmeňovaním.
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Na štvordňový pracovný čas ešte nedozrel na Slovensku čas….
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS pre Česko a Slovensko
Otázka skráteného pracovného týždňa by mala byť výlučne na rozhodnutí podnikateľa, nielen vzhľadom na rôznosť profesií a prevádzok, ale aj finančného ohodnotenia zamestnanca. Nie v tejto chvíli riešiť úpravu legislatívne.
Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia, Union poisťovňa,
Rozhodnutie o tom, či využiť kratší pracovný týždeň, by malo zostať v rukách zamestnávateľa. Zákonník práce by len mal umožniť túto flexibilitu pri stanovení dĺžky pracovného času a počtu odrobených pracovných dní.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
V dobe chronického nedostatku pracovnej sily si to vyrieši trh sám. Treba len zabezpečiť, aby im v tom legislatíva nebránila. Treba si uvedomiť, že sú pozície, kde štvordňový pracovný týždeň je nemožný a sú aj ľudia, ktorí preferujú kratšiu pracovnú dobu a päťdňový pracovný týždeň.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
A prečo nie len jeden pracovný deň? O to bude väčšia motivácia nezamestnávať a automatizovať a najmä nájsť si inú destináciu, kde ešte ľudia pracovať chcú. Mimochodom, taká pracovná doba je už vo väčšine štátnych orgánov. Zase raz proletariát v triednom boji víťazí nad proletariátom.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Len nech sa do nastavenia štvordňového týždňa nemieša štát a politici. Lebo to nespravia dobre.
Attila Danko, konateľ, IBG International Battery Group
Štát by to nemal vôbec riešiť, otázka pracovnej doby by mala byť riešená medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Každá firma by mala mať možnosť napasovať svoje fungovanie so zamestnancami, ich efektivitu a s tým spojený čas strávený v práci podľa svojej firemnej kultúry a podstaty biznisu.
Marcel Vrátný, generálny riaditeľ , MH Teplárenský holding
Podľa môjho názoru by otázka pracovného týždňa mala byť výlučne v kompetencii dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Je otázne, či sa tento systém pracovného týždňa uchytí, sú s ním rôzne skúsenosti.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Kľúčový je predsa vzťah produktivity práce a vývoja mzdových nákladov. A to sa dá rozumne zohľadniť pri vyjednávaní podmienok práce iba na individuálnej úrovni.
Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Pavel Nechala, advokát, Nechala and partners
Martin Wiedermann, generálny riaditeľ, Centrálny depozitár cenných papierov SR
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas, s.r.o.
Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
V rámci prvých lastovičiek v Európe, aj na Slovensku, zavádzanie štvordňového pracovného týždňa ukazuje mnoho výhod vrátane zlepšenia work-life balance zamestnancov, ich nižšej chorobnosti či fluktuácie. Pracovný trh sa transformuje a je prínosné sledovať trendy a dobré príklady zo zahraničia. V každom prípade by si takúto závažnú zmenu mala každá firma najskôr vyhodnotiť v rámci vlastnej vnútornej politiky, bez toho, aby bola do nej nútená zmenou v Zákonníku práce.
Dušana Kostická, National Human Resources Manager, Kuehne+Nagel
Na túto tému musí prebehnúť relevantná diskusia s odborníkmi z rôznych oblastí, ako aj so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi. Tiež by sa jasne malo definovať, aké parametre musia byť naplnené, aby šlo o 4 - dňový týždeň a to podchytiť aj v zákone. Zároveň by som očakávala dostatočnú mieru flexibility, aby si zamestnávatelia vedeli takýto model v prípade záujmu implementovať s rešpektom voči internému prostrediu.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Neviem si predstaviť, čo by 4-dňový pracovný týždeň spôsobil v prevádzkach s nepretržitou prevádzkou, v čase keď nám chýbajú ľudské zdroje.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Vnímam to celé ako taký (ďalší) neo-marxistický nezmysel. Zdá sa, že neo-marxisti vymýšľajú stále ďalšie spôsoby, ako dostať EÚ v globálnej súťaži do stavu upadajúceho bloku. Ak chcú, nech sa zamestnanci a zamestnávatelia slobodne dohodnú na čomkoľvek, čo im vyhovuje; na to netreba meniť zákony. Dúfam, že raz nebudú musieť naši potomkovia migrovať za prácou a lepšou životnou úrovňou do Afriky alebo do Ázie.
Ďalšie dôležité správy
