5. O čo šéfovi vlastne ide?
Šéf, ktorý chce získať rešpekt, musí mať víziu a musí byť schopný túto víziu sprostredkovať svojmu tímu tak, aby sa s ňou rovnako stotožnil aj samotní tím, tvrdí M. Turanová. „Hneď ako ľudia nevedia, čo vlastne je cieľ, prípadne vedia, ale nevzali si ho za svoj, tak ich prínos je malý alebo žiadny. Odrobia si svojich 9-17, ale ich srdce nie je prítomné, nemajú záujem ponúkať lepšie riešenia ani nemajú chuť robiť veci navyše.“
V súvislosti s lepšími riešeniami M. Turanová taktiež šéfom pripomína, aby mali oči aj uši stále otvorené nápadom, pričom môže ísť aj o také maličkosti ako napríklad kto uloží riad v kuchynke alebo ako ušetriť papier v tlačiarni. Ak sa podarí čo i len malá vec cez iniciatívu „zdola“, kolegovia si to vážia a sú určite otvorenejší.
Neúctivosť vzniká často aj v dôsledku nedostatočnej pozornosti v komunikácii a zrozumiteľnosti, varuje M. Kazičková. Už nejasný spôsob vyjadrovania býva vnímaný ako neúctivý. Človek môže nadobudnúť dojem, že šéfovi nestojí ani za to, aby sa snažil vyjadriť zrozumiteľne a jednoznačne.
6. Pristrihnúť krídla
„Neprehliadajte, ak sa niektorý z vašich spolupracovníkov nespráva ku kolegovi alebo k vám s rešpektom. Otvorene komunikujte, že nebudete tolerovať neúctivé správanie,“ upozorňuje M. Kazičková s tým, aby šéfovia nerešpektujúce správanie trestali. „Šéfa, ktorý by takéto správanie toleroval, si zamestnanci vážiť nikdy nebudú a zároveň šéf s takýmito zamestnancami svoje ciele nedosiahne.“
Ako však ďalej upozorňuje, je treba rozlišovať, či zamestnanec urobí niečo svojvoľne, alebo či vedome a cielene bojkotuje manažéra a jeho prácu, aby mu škodil.
„Ak napríklad šéf zvolá poradu a niektorý zamestnanec na to zareaguje s ironickou poznámkou, je rozumné to prejsť bez povšimnutia. Ak sa to ale zopakuje viackrát, má zmysel sa o tom so zamestnancom porozprávať, pretože za iróniou býva skrytý hnev, ktorý zamestnanec nekomunikuje priamo.“
Pokiaľ je ale poznámka sarkastická či zraňujúca, mal by reagovať okamžite. Ostatní zamestnanci si totiž veľmi pozorne všímajú, ako sa v situácii, kedy je jednoznačne prekročená hranica, šéf zachová, vysvetľuje M. Kazičková. Zamestnanci takto zisťujú hranicu, kam je až možné u šéfa zájsť.
7. Zníženie platu či výpoveď
Disciplinárnymi opatreniami, akými sú napríklad zníženie platu či výpoveď, by rešpekt rozhodne nezískal, dodáva M. Kazičková ďalej. Malo by ísť až o krajné riešenia, podotýka Ľ. Dranga. Zamestnanec by mohol začať síce na chvíľu poslúchať, ale zo strachu pred sankciou, určite nie z rešpektu. Až po vyskúšaní všetkých možností má význam uvažovať o preložení na iný útvar alebo o opustení firmy.
Na druhej strane ale M. Kazičková neodporúča oplácať neúctu neúctou. „Zachovajte si duševnú rovnováhu aj vtedy, keď vás iní nerešpektujú. Ak na neúctu zareagujete úctivo, s rešpektom, významne znížite napätie v tejto situácii. Spravidla si potom ľudia skôr uvedomia svoje neúctivé správanie k vám a zmenia ho, ako keď zareagujete na ich neúctu rovnakou mincou.“
V prípade, ak sa šéfovi nedarí získať rešpekt, odporúča Ľ. Dranga vyhľadať aj profesionálneho kouča, respektíve ísť na vhodný tréning. „V prípade, že niekto z podriadených podkopáva autoritu, identifikovať ho a prepustiť. Keď mu niekto z vedenia podkopáva nohy, je dobré uvažovať aj odchode do inej spoločnosti.“
8. Komandovanie spoza stola
Nadriadený by mal byť príkladom. Podľa M. Turanovej to znamená, že je v určitom zmysle zainteresovaný do denného diania firmy takým spôsobom, aby kolegom pomohol s dennou operatívou a aby neriadil len spoza stola.
„Nie je nič horšie, ako keď šéf kávičkuje na chodbe a od svojich ľudí čaká výkony. A keď ich dostane, ešte ich aj spucuje. Na druhej strane nie je ani dobré, keď šéf pracuje chaoticky, napríklad posiela pravidelné e-maily v noci alebo cez víkendy,“ myslí si M. Turanová. „To hovorí o tom, že nemá žiadny time managment, a čo je ešte dôležitejšie, nemá úctu ani len sám k sebe, lebo netrávi čas s rodinou.“
Pre zamestnanca by nemal byť šéf len autoritou pracovnou, ale aj autoritou morálnou. „Raz dala naša pracovníčka výpoveď, pretože jej priamy nadriadený prišiel do práce a začal čítať bulvárny denník. V poradenskej firme to bolo pre ňu neprijateľné a pod takým manažérom nechcela pracovať,“ spomína Ľ. Dranga.
9. Zaujatý hulvát, ktorý klame
Správny šéf by mal byť konzistentný, spravodlivý a zachovávať integritu, tvrdí M. Turanová. „Veľmi mäkký šéf, ktorý chce byť za každú cenu zadobre so všetkými a ktorý nevie vyriešiť nepríjemné veci, či už medzi kolegami v rámci firmy, alebo s klientmi, nemôže mať rešpekt kolegov, akokoľvek milý a príjemný je.“
„V očiach svojich ľudí môžete klesnúť, ak vidia, že s nespratníkom nič nerobíte a problémy, ktoré vznikajú, zametáte pod stôl,“ dodáva D. Mokráňová.
Dobrý šéf by sa mal rovnako vyhýbať zvýšenému hlasu a vulgarizmom, musí vedieť ovládať svoje emócie a mať dostatočné množstvo empatie, aby vedel, kedy je lepšie pracovníkom niečo vyčítať a kedy povzbudiť, tvrdí Ľ. Dranga.
„Nadriadený pracovník musí zaviesť a dodržiavať jasné a presné pravidlá komunikácie. Ak vyžaduje od podriadeného časovú dochvíľnosť, mal by sa snažiť ju dodržiavať aj sám,“ upozorňuje Ľ. Dranga.
Ako ďalej dodáva, ak chce šéf získať rešpekt, nesmie žiadať od podriadených to, čo sám nie je ochotný plniť, a rovnako by nemal uprednostňovať určitých pracovníkov podľa nepracovných kritérií.
„Je veľmi krátkozraké zamestnancov zavádzať alebo klamať,“ varuje D. Mokráňová. „Aj nepríjemná pravda je menším zlom ako malé klamstvo. Hovorte ľuďom nielen to, že niečo treba vykonať, ale aj aký je cieľ a prečo to potrebujete. Ak na nich máte nadštandardné nároky, vysvetlite im, prečo nie je možné zariadiť to inak. Ak im veci oznamujete na poslednú chvíľu, vykonajú ich radšej, ak budú vedieť, že ste ich o nich nemohli informovať skôr.“
„Rešpekt získate vtedy, keď budete dôslední a za každých okolností budete dodržiavať to, na čom sa s druhými dohodnete. Nesľubujte nič, čo neviete, nechcete alebo nemôžete dodržať,“ radí na záver M. Kazičková.
