„Často sa na tréningoch stretávam s otázkou, ako dosiahnem rešpekt a autoritu zamestnancov. Faktom je, že ani jedno sa nedá vynútiť, ani prikázať. Autoritu je možné len získať, hovorí sa, že si ju môžete len zaslúžiť,“ hovorí zo skúseností Martina Kazičková zo spoločnosti MK Training. „Ak niekto vyžaduje rešpekt, človek tým dáva najavo, že chce byť druhými videný a braný vážne. Rešpekt sa často zamieňa za zdvorilosť. Rešpekt je však postoj.“ 

1. Fatálne nerozhodovanie 

Získanie autority v skutočnosti nie je také zložité, stačí prevziať za dosiahnutie cieľa zodpovednosť, delí sa so základnou radou Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling. „Vtedy sa prekvapujúco ukáže, že naozaj málo ľudí je schopných prevziať zodpovednosť, a tým sa oddeliť od ostatných pracovníkov, ktorí pravdepodobne nebudú mať nikdy ambíciu stať sa vedúcimi pracovníkmi.“ 

V krízovej situácii, kedy sa podriadený zamestnanec nevie rozhodnúť, nevie, ako ďalej pokračovať, sa nesmie šéf báť prevziať situáciu, stotožňuje sa s názorom Darina Mokráňová zo spoločnosti Index Nosluš. „Netlačte naňho, aby sa rozhodol. Vypočujte si jeho pohľad, položte mu potrebné otázky, aby ste si situáciu ozrejmili a prijmite rozhodnutie zaňho.“ 

Mnohí manažéri sa domnievajú, že neprijímaním rozhodnutí sa vyhnú dôsledkom z nesprávnych rozhodnutí. M. Kazičková však upozorňuje, že to máva fatálne dôsledky. 

„Uvedomte si, že aj keď neprijmete rozhodnutie, tak ste vlastne rozhodli,“ vysvetľuje ďalej. „Často počúvame výhovorky, že nemám dostatok informácií na to, aby som rozhodol a podobne. Je to nezmysel, pretože nikdy nebudete mať všetky informácie. Ste manažér, musíte sa naučiť žiť s tým, že sa rozhodujete na základe nekompletných údajov.“ 

Podstatnou schopnosťou šéfa je schopnosť niesť aj prípadné nepríjemné dôsledky, potvrdzuje Mariana Turanová zo spoločnosti Target Executive Search. Dobrý šéf podľa M. Turanovej zbytočne neotáľa, keď sa veci vyhrocujú, vie rázne zakročiť, keď treba a aj ukončiť diskusie. V určitom momente treba rozhodnúť a šéf je na to, aby rozhodol a aj ako prvý niesol dôsledky, ak rozhodnutie nebolo úplne správne. 

2. Radšej sa do pekiel prepadnem, ako si uznám chybu 

„Vaši podriadení sa môžu pomýliť, aj keď urobia rozhodnutie v najlepšej vôli. V situácii, keď urobili maximum, je často kontraproduktívne hnevať sa na nich, dávať im to za vinu,“ upozorňuje D. Mokráňová s tým, že ak v takejto chvíli šéf ocení snahu, získa pracovníkov, ktorí budú v budúcnosti oporou pri vážnych rozhodnutiach a určite tým neutrpí ani jeho autorita.

Na druhej strane rovnako zdôrazňuje, že aj šéf sa môže mýliť. „Nestavajte sa nevyhnutne ako nadriadený do pozície najmúdrejšieho. Často majú podriadení lepší prehľad o veciach a môžu byť odborníkmi. Autoritu si skôr získate uznaním svojho omylu ako presadzovaním svojej nepravdy len preto, lebo nemôžete priznať, že ste sa mýlili,“ vysvetľuje D. Mokráňová.

3. Zostúpiť z Olympu a pokecať s podriadenými

Ako zdôrazňuje M. Turanová, všetci sme ľudia a nežijeme len prácou a v práci. Nie všetky tímy sú si také blízke, že trávia dobrovoľne alebo organizovane spolu víkendy či iný voľný čas. Dobrý šéf by sa ale mal zaujímať o kolegov aj ako o ľudí, vedieť, čo ich trápi, zdieľať s nimi situácie a ponúknuť pomocnú ruku.

„Ľudia si takéto veci nesmierne vážia a tu môže ísť naozaj len o maličkosti. Aj keď ide o otázky typu, či sú deti zdravé, či už je rameno v poriadku, ako bolo na lyžovačke a podobne,“ navrhuje M. Turanová.

K získaniu rešpektu je vhodné snažiť sa porozumieť motívom, prežívaniu, úmyslom či postojom ostatných, vysvetľuje M. Kazičková „Zdanlivý pesimista v tíme nemusí chcieť so svojím typickým ´Áno, ale...´ zadupať do zeme každú vašu myšlienku. Má len svoje dôvody pre opatrnosť, ktorým sa vy môžete snažiť porozumieť,“ dodáva.

D. Mokráňová rovnako neodporúča šetriť s pochvalami, ale s podmienkou, že chváliť treba iba úprimne a vtedy, keď je na to skutočne dôvod. „Falošná pochvala nikdy nevyvolá u vašich zamestnancov pozitívne emócie.“

4. Úcta sa úctou opláca

„Ako sa do lesa volá, tak sa z neho ozýva. Rešpekt je vzájomný, čo znamená, že môžete byť rešpektovaní len vtedy, ak sami rešpektujete,“ vysvetľuje M. Kazičková. „Je to paradoxné, ale čím plochejšie sú hierarchické štruktúry vo firme, tým viac sú manažéri závislejší od rešpektu zamestnancov.“

V minulosti sa mohli manažéri viac opierať o svoju moc, ale v súčasnosti, najmä pri mladšej generácii, prestáva existovať rešpekt z formálnej moci manažérov. Čím menej budú šéfovia využívať svoju formálnu moc a budú prirodzene rešpektovaní, tým skôr sa nimi nechajú ľudia viesť a budú ich rešpektovať, naznačuje M. Kazičková.

„Ako šéf môžete byť najlepší odborník na svete, ale ak sa neúctivo správate k druhým ľuďom, nezískate ich rešpekt,“ vysvetľuje ďalej. „Problém býva, že mnoho manažérov si neskoro uvedomí, že ich správanie ľudia vnímajú ako neúctivé. Často býva neskoro na zmenu. Ak sa ľudia totiž necítia byť rešpektovaní a prestanú sami rešpektovať, prejaví sa to v ich deštruktívnom správaní. Ich angažovanosť prudko poklesne, podajú vnútornú výpoveď alebo skryto sabotujú svojho šéfa.“

Pokiaľ sa šéf snaží získať rešpekt nasilu, napríklad prílišným tlačením na výkon alebo diktátorsky, jeho podriadení ho budú vnímať inou optikou a budú sa k nemu správať pod vplyvom strachu a nenávisti než pod vplyvom prirodzeného rešpektu, upozorňuje Klára Javorská z agentúry Matching.

„Vyhoria, zlenivejú, budú donášať alebo ohovárať, nebudú sa správať transparentne. Akýkoľvek z týchto spôsobov správania z dlhodobého hľadiska nevytvára atmosféru podporujúcu zdravú tímovú dynamiku a tým pádom neprinesie želané výsledky,“ uvádza K. Javorská.

V dôsledku neúctivého správania šéfa podľa M. Kazičkovej klesá motivácia, narastá nespokojnosť a odpor voči takémuto manažérovi. „Štúdie dokazujú, že ak sa manažéri správajú k zamestnancom s rešpektom, sú motivovanejší a pracujú s väčším nasadením pre firmu.“

Na ďalšej strane: O čo šéfovi ide? Ako zachádzať s neúctivým správaním? Kedy pohroziť výpoveďou?