5. Pre šéfa ste poklad

Workoholik nebude nikdy ten pracovník, ktorý nemá svoju prácu rád. A mať niečo rád, a preto tomu dať vo svojom živote prioritu, nie je predsa “hriech”, konštatuje Ľ. Dranga.

„Zamestnávateľ má workoholikov rád. Tí mu tvoria zväčša hodnotu firmy. Nadmerná aktivita znamená aj to, že pracovník je pre svojho zamestnávateľa dôležitejší, a preto pri povýšení je na prvom mieste a pri prepúšťaní na poslednom,“ dodáva.

Ako ďalej vysvetľuje, ináč sa na túto „lásku k práci“ pozerá jeho rodina, partner alebo kolegovia. Kolegovia nebudú z neho nadšení, pretože im ukazuje, že sa dá pracovať viac, rodina bude niekedy nešťastná, pretože ho veľa doma neuvidí a keď aj je doma, tak stále je myšlienkami v práci.

6. (Ne)šikovné premostenie všetkých tém na prácu

Workoholik je obvykle prácou priam posadnutý a nie je schopný na ňu prestať myslieť, vytlačiť ju z svojho vedomia, taktiež zdôrazňuje K. Javorská. „Preto aj pri stretnutí s priateľmi, ak mu ešte nejakí zostali, či trávení času s rodinou, ak má nejakú vytvorenú, stále otvára pracovné témy a nehovorí o inom, respektíve, ak sa otvorí iná téma, nevydrží pri nej sústrediť svoju pozornosť.“

„Prejavom preťaženia môže byť, ak hľadáme priestor pre prácu na úkor osobného času a záľub. Signály prichádzajú od spomínanej rodiny, priateľov či od kolegov. Dlhodobejšie neriešenie takéhoto stavu sa potom môže odraziť aj na zhoršenom zdravotnom stave,“ vysvetľuje Andrej Bukovčan, HR manažér zo spoločnosti Generali.

Ako dodáva J. Palenčárová, nespokojnosť, únava, apatia či depresie sú prvotnými signálmi, ktoré naznačujú, že nie všetko je v poriadku.

7. Šport je všeliek na všetko

Čas strávený v práci sa dá kontrolovať a strážiť viacerými spôsobmi. Ľ. Dranga napríklad odporúča nastaviť si športové aktivity na konci pracovnej doby, pretože človeka prinútia ukončiť prácu.

„Existujú evidencie dochádzky, ale dôležitejšia je vnútorná regulácia u každého z nás a nastavenie mantinelov aj formou plánovania voľno časových aktivít. Vtedy určite pomôže, ak dá človek o nových pravidlách a o tom, že sa vo voľnom čase nebude venovať práci, vedieť nadriadenému a kolegom,“ navrhuje A. Bukovčan.

8. Zákaz notebooku a ponocovania

K vyliečeniu pomôže naučiť sa oddychovať, dostať do svojho života mimopracovné návyky a skúsiť si nastaviť nejaké pravidlá, súhlasí K. Javorská. Sprvu ľahšie realizovateľné ako napríklad „nebudem si nosiť notebook domov“, „v práci budem maximálne do 20:00“ alebo “sobota bude mojím svätým dňom, keď sa budem venovať sebe, svojej rodine či priateľom”. Tak si môže zamestnanec začať tvoriť rovnováhu medzi prácou a relaxom.

9. Pomoc od profesionálov

Ak zamestnanec pracuje tvrdo a dlho, nespôsobuje mu to problémy, ale naopak motivuje ho to, tak je všetko tak, ako má byť, vysvetľuje J. Palenčárová. „Ak však vníma negatívne symptómy, je potrebné hľadať pomoc. Treba začať u seba úprimnou rekapituláciou toho, čo sú moje životné ciele, motívy a hodnoty. V biznis brandži často pomáha s takouto rekapituláciou kouč alebo neskôr psychológ.“

„Workoholizmus prináša so sebou vážne a nepríjemné sprievodné znaky. Tak ako každá závislosť. Keď vás začne ovládať, treba vyhľadať pomoc. Ak workoholizmus budeme považovať za psychickú poruchu, tak na to sú psychiatri špecialisti, ktorí liečia závislosti,“ dodáva na záver Ľ. Dranga.