Workoholizmus je civilizačná choroba a môžeme ju nazvať aj duševnou chorobou, myslí si Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling. „Ak si dáte pivo, zahasíte smäd. Ak ale bez toho piva nevydržíte, stávate sa závislým alkoholikom. A podobne to je aj u workoholika. Trpí, keď nepracuje.“

Každý z nás má ale iné životné potreby, iné motivátory a zažíva inú fázu svojho života, vysvetľuje Jana Palenčárová, HR manažérka zo spoločnosti ČSOB. „Mladý ambiciózny muž s rodinou, ktorú ju chce finančne zabezpečiť, môže mať latku toho, čo je preňho veľa času v práci, postavenú úplne inak, ako ten istý muž pár rokov po narodení dieťaťa, kedy je jeho prioritou vidieť svoje dieťa rásť.“

1. Akčné nasadenie vs. workoholizmus

Workoholizmus je často braný ako neoddeliteľná súčasť úspechu, súhlasí Klára Javorská z personálnej agentúry Matching s názorom len čiastočne. „Vnímam veľkú dôležitosť vysokého pracovného nasadenia, keď pracujem na určitom projekte, zabieham sa v novej práci, mám za úlohu rozvinúť obchod, chcem byť povýšená alebo rozbieham vlastné podnikanie.“

Pokiaľ však zamestnanec pokračuje v tomto prístupe k práci aj po dosiahnutí úspechu bez primeraného oddychu, vtedy reálne začína hroziť, že nebude schopný si vychutnať benefity, ktoré prinášajú dosiahnuté ciele, a stane sa workoholikom.

„Základný rozdiel, ktorý vnímam medzi vysokým nasadením, ktoré môže mať reálne podobu dlhého vysedávania v práci aj do neskorých večerných či nočných hodín, a workoholizmom, je vnímanie práce a výkonu ako takého. Kým pre workoholika je pracovný výkon začiatkom aj cieľom, nosným bodom, prípadne významom jeho života, pre človeka, ktorý vyvíja vysoké nasadenie pre dosiahnutie určitého cieľa, je to cesta, spôsob, ako ho dosiahnuť.“

2. Zbláznili ste sa, určite to nepreháňam

Workoholik je od práce závislý. Naproti tomu človek, ktorý má vysoké nasadenie súvisiace s dosiahnutím istého cieľa, ju berie ako prostriedok na jeho dosiahnutie. „Preto pre identifikáciu, do ktorej skupiny patrím, by som sa mal úprimne zamyslieť a zodpovedať si otázky súvisiace s mojimi cieľmi a tým, čo pre mňa znamená pracovný výkon,“ dodáva K. Javorská.

Ako ďalej vysvetľuje, workoholici si nedokážu vychutnať svoj úspech, zastaviť sa a načerpať dobré pocity z benefitov. Považujú to za samozrejmosť a nevedia byť hrdí na to, čo dosiahli. Sú nervózni, keď nemajú čo robiť.

Často hrozí, že nemajú reálnu sebareflexiu a svoj workoholizmus nevidia, nechcú si ho pripustiť. „V tomto prípade je dobré vnímať a počúvať svoje okolie, vnímať signály okolia. Pokiaľ mi moji kolegovia či rodina často zdôrazňujú, že som workoholik, mal by som sa nad tým zamyslieť. Takáto opakujúca sa spätná väzba mi jasne ukazuje, že to preháňam,” tvrdí K. Javorská.

3. Čo je to „domov“ a „rodina“?

Čo sa týka vzťahovej roviny, takíto ľudia si často ani nestihnú vytvoriť partnerský vzťah či založiť rodinu. Ak aj majú workoholici rodinu, obvykle nestíhajú oslavy, večierky či vystúpenia svojich detí. „Veľmi dôležitým znakom workoholizmu je neschopnosť oddychovať. Neschopnosť vypnúť od práce a svoje myšlienky nasmerovať na čokoľvek iné. Workoholici pracujú aj počas choroby,“ dodáva K. Javorská.

4. Bez wi-fi ani na krok

„Ostávame v práci dlho potom, čo ostatní už odišli, pozeráme televízor alebo komunikujeme s partnerom a zároveň posielame ešte e-maily našim obchodným partnerom, na dovolenke sa už na tretí deň tešíme na jej koniec, kedy pôjdeme do práce,“ vymenúva Ľ. Dranga niektoré nápovede, ktoré signalizujú, že čas strávený v práci nemáme pod kontrolou.

Ako ďalej naznačuje, non-stop prístup k internetovému pripojeniu nevyžaduje len najmladšia generácia a mládež, ale aj niektorí príliš zanietení zamestnanci. „Na dovolenku ideme len tam, kde je wi-fi, aby sme si mohli každých päť minút kontrolovať e-mailovú schránku.“

Na ďalšej strane: Prečo sú workoholici pre šéfa poklad a tri tipy, ako zabrániť prepadnutiu práci