Pracovníci z vyššie spomínaných oblastí si často neuvedomujú fakt, že sa denne vystavujú zdravotným problémom, až do okamihu, kým tretina týchto pracovníkov do jedného roka výrazne nepriberie, netrpí syndrómom vyhorenia, bolesťami chrbta alebo depresiami, upozorňuje Barbora Bočková zo spoločnosti Trenkwalder.

„Problémy so zrakom a dýchacie problémy z klimatizovaného prostredia, často bez možnosti vyvetrať, bolesti a poruchy pohybového aparátu, stuhnuté svaly, bolesti hlavy, neurologické problémy. Ako sekundárne problémy sa môžu pridružiť napríklad kardiovaskulárne ochorenia,“ vymenúva Martin Perun z Poštovej banky.

1. Výťahovo-schodová voľba

Keď pracovník vie, že spadá do kategórie sedavého zamestnania, mal by využiť každú príležitosť na pohyb. Riešiť firemné záležitosti a maličkosti tou najľahšou a najpohodlnejšou cestou sa môže neskôr vypomstiť.

„Ak sedí kolega o poschodie vyššie, skúste sa vyhnúť e-mailovej komunikácii a choďte za ním osobne. Nechoďte výťahom a radšej sa prebehnite po schodoch a prípadne si chôdzu po schodoch aj zopakujte,“ odporúča B. Bočková. Situácie, kedy sa o miesto v preťaženom výťahu bojuje a po schodoch sa nikomu nechce, by sa v záujme vlastného zdravia mali minimalizovať.

Rovnako zásadné je strážiť si týždenné aktivity po práci tak, aby človeku nikdy nechýbali šport alebo prechádzky či už so psom, alebo do obchodu. „Skúste zaparkovať auto ďalej od domu, aby ste po práci samých seba donútili prejsť sa, alebo vystupovať na vzdialenejšej zastávke MHD. Pre zdatnejších, samozrejme, je ideálne pravidelné behanie, plávanie, hodiny pilates alebo jogy pre duševnú aj fyzickú pohodu,“ navrhuje ďalej B. Bočková.

2. Aby oči nevytiekli

Počítače sa stali alfou a omegou kancelárskej práce, čo pre väčšinu ľudí znamená chtiac-nechtiac škúliť do monitora osem a viac hodín denne, čo už len z princípu neznie zdravo.

„Namáhanie očí a únavu svalov na krku, pleciach a hornej časti chrbtice je možné znížiť správnym nastavením monitora a jeho umiestnením priamo pred seba vo vzdialenosti 50 až 70 cm od očí,“ radí Petra Berecová zo spoločnosti Slovak Telekom. V závislosti od zraku je dobré prispôsobiť aj rozlíšenie na monitore, navrhuje M. Perun.

Aby si zamestnanci šetrili zrak, pracoviská by mali byť v čo najvyššej možnej miere osvetlené prirodzeným svetlom a vybavené primeraným umelým osvetlením, dodáva P. Berecová.

V klimatizovaných priestoroch často býva suchý vzduch, a preto M. Perun odporúča pomôcť zraku aj zvlhčujúcimi kvapkami. „Na unavené oči sčasti zaberá, ak odhliadnete od monitora a chvíľku sa pozeráte napríklad von z okna. Znížite tým zaťaženie zraku. Základom sú aj pravidelné prehliadky u očného lekára.“

3. Keď už pajonček ani kosmodisk nepomáha

Po očiach najčastejšie trpí aj chrbát. Predpokladom na udržanie zdravia je preto aj vhodné ergonomické vybavenie, upozorňuje M. Perun. Vo väčšine prípadov však zdravotné problémy, napríklad aj s chrbtom, nesúvisia s vybavením kancelárie, ale s nesprávnym používaním, upozorňuje Hana Bábelová zo spoločnosti Kooperativa.

Aby zamestnanec v neskoršom veku  postavou nepripomínal Quasimoda zo Zvonára u Matky božej, je dobré sa zamyslieť aj nad spôsobom sedenia. Počas sedenia by mali byť chodidlá pevne a pohodlne opreté o podlahu alebo polohovateľnú podložku pod nohy, vysvetľuje P. Berecová. Pod pracovným stolom by mal byť dostatok priestoru pre nohy a kolená.

„Je vhodné v priebehu dňa nohy naťahovať a obmieňať ich polohu, častejšie vstávať od stola a krátko sa prejsť,“ vysvetľuje ďalej P. Berecová. „Upraviť všetky nastaviteľné parametre pracovnej stoličky tak, aby zodpovedali telesným rozmerom a tiež využívať k podopreniu tela celé sedadlo a opierku.“

Pomôcť môže aj výmena stoličky za fitloptu, navrhuje H. Bábelová. Zamestnanec by sa nemal hanbiť používať ani zdravotné pomôcky, akými sú powerballs alebo opora bedrovej chrbtice pri sedení, odporúča B. Bočková, pričom fitloptami by pokojne mohli byť vybavené celé zasadacie miestnosti.

4. Zeleninové dotácie

Snaha udržať si zdravie v kanceláriách môže prísť úplne na nič, keď pracovník neprejavuje záujem o svoje zdravie aj v širšom kontexte. To podľa P. Berecovej znamená dostatočný spánok, zdravá a rozmanitá strava a pitný režim.

„Pri sedavom zamestnaní je lepšie vyberať si niečo z ľahších jedál a voliť menšie a častejšie porcie. Taktiež je dobré siahať po takzvaných superfoods, aby sme ´nakŕmili´ aj mozog,“ odporúča M. Perun.

Päťkrát denne menšie jedlo s ovocím a zeleninou, orechy a sušené ovocie namiesto bonbónov, vyhnúť sa sladkostiam pre dobrú náladu a predovšetkým sa vyhnúť typickému nestíhaniu stravovania sa počas dňa a následného prežierania sa vo večerných hodinách, zdôrazňuje B. Bočková.

Cukor a sýtené nápoje neprospievajú mozgovej činnosti, tvrdí B. Bočková, a preto je rozumné sa takýmto nápojom vyhýbať. Zamestnanci, ktorým ale dlhé roky prúdi v žilách namiesto krvi káva a Coca-Cola, by mali prechádzať na nesýtenú a nesladenú vodu radšej pozvoľna. Pomôcť môže aj pravidlo „ku každej káve jeden pohár vody“.

„Je otázne, či a aký je skutočný prínos ´životabudičov´ ako káva alebo energetické drinky. Čistá voda, opláchnutie tváre alebo poťahovanie ušných lalôčikov podľa mňa človeka preberie viac,“ myslí si M. Perun.

Uvoľnenie dotácií zo strany zamestnávateľa na nákup ovocia a zeleniny pre voľné konzumovanie rovnako nemusí vyjsť nazmar, hovorí B. Bočková. Nemusí ísť pritom o nonstop prístup, ale stačí si zvoliť jeden deň, ktorý by sa vo firme mohol uchytiť ako napríklad „Zdravý piatok“. Ako ďalej dodáva, za zmienku by v takomto prípade stála aj úvaha o umiestnení odšťavovača do kuchynky namiesto kávovaru.

Na druhej strane sa dočítate o dôležitosti relaxačných zón či teambuildingov, ale aj o rodinných fotkách na pracovnom stole