V optike súčasného pracovného trhu je človek s vekom 50 rokov a viac vnímaný ako málo flexibilný, fungujúci podľa zaužívaných rámcov a menej prispôsobivý a formovateľný. „V rámci našej spoločnosti sme vplyvom rôznych faktorov dovolili, aby sa pracovný trh takto deformoval,“ myslí si o probléme zamestnať sa vo vyššom veku Klára Javorská z agentúry Matching.
1. Pokúsiť sa psychicky nezrútiť
Ak starší človek stratí prácu, tak túto skutočnosť prežíva intenzívnejšie a negatívnejšie ako mladý, upozorňuje Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling. „Preto ako prvý krok je nevyhnutné túto skutočnosť spracovať vo svojom vedomí a nedopustiť, aby negatívne myšlienky zabránili človeku pozitívne rozmýšľať.“
Situácia je o to náročnejšia, keď človek prišiel o prácu vo firme, v ktorej pracoval dlhší čas, mnoho desiatok rokov, mal tam svoje postavenie a vážnosť. Dať sa po psychickej stránke do poriadku je kľúčovým momentom jeho ďalšej kariéry, zdôrazňuje Ľ. Dranga.
„Kandidát v staršom veku, ktorý so stratou práce nie je vyrovnaný, na pohovore pôsobí veľmi zle a má malé šance na úspech. Zamestnávatelia chcú víťazov, nie porazených,“ dodáva.
Postaviť sa k veci pozitívne je dôležité aj podľa Martiny Pfundtnerovej zo spoločnosti Synergie. „Ak kandidát sám rezignuje, je veľká pravdepodobnosť, že svojím postojom ovplyvní aj samotného zástupcu spoločnosti, bude pôsobiť pasívne, bez energie. Dynamika prejavu a pozitívne vyžarovanie nie je otázka veku,“ myslí si.
„Počas svojej praxe som sa stretla aj s mladými ľuďmi, ktorí nemali ani z polovice taký elán do práce a života ako starší kandidáti,“ pridáva svoju skúsenosť M. Pfundtnerová.
2. Čo je to internet?
Pri hľadaní nového zamestnania odporúča Ľ. Dranga obrátiť sa na svoju rodinu. „Starší človek sa ťažšie orientuje na trhu práce, dlho nepísal životopis, nepozná často pracovné portály a nevie, čo môže očakávať od personálnej agentúry. Členovia rodiny by v tomto prípade mali pomôcť."
Výberové procesy sa posunuli do modernejšej roviny, upozorňuje M. Pfundtnerová. Podľa nej je dôležité, aby sa starší kandidáti oboznámili so súčasnými trendmi v oblasti ľudských zdrojov a personalistiky, aby poznali on-line pracovné portály, profesionálne sociálne siete, akou je napríklad LinkedIn, zriadili si na nej profil a aby boli v kontakte s ľuďmi z ich oboru.
3. Vlastná sociálna sieť
Veľkou výhodou staršieho človeka sú kontakty, ktoré stihol získať počas svojich rokov, zdôrazňuje Ľ. Dranga. Tie môže použiť, musí byť však opatrný vo viacerých smeroch „Najprv si musí urobiť analýzu, čo chce robiť v budúcnosti, či chce ostať v oblasti, v ktorej pôsobil, alebo ísť do niečoho nového. Toto rozhodnutie vôbec nie je jednoduché.“
Následne odporúča kontaktovať jednotlivých známych a informovať ich, že je osloviteľný na pracovné ponuky. Ľ. Dranga však odporúča slovné spojenie „môžem robiť hocičo“ zo svojho slovníka úplne vylúčiť.
Podstatné je reálne si aj nastaviť finančné požiadavky, ktoré by mali byť s ohľadom na obsadzovanú pracovnú pozíciu primerané, tvrdí Radoslav Sekerka z firmy Dekra.
4. Umenie sa predať
Veľmi potrebné je naučiť starších ľudí „predať sa“, tvrdí K. Javorská. „K tomu slúži ako základ životopis. Napriek tomu, že dnes si nájdeme na webe mnoho návodov ako na to, neustále dostávam od uchádzačov z rôznych vekových skupín životopisy a sprievodné e-maily, ktorými sa ´nepredajú´. A hľadanie práce je dnes v princípe predaj samého seba. A čím trefnejšie sa viem odprezentovať formou životopisu, tým vyššiu pravdepodobnosť mám, že zaujmem a budem pozvaná na osobné stretnutie.“
To isté platí v rámci prípravy na pohovor, poukazuje M. Pfundtnerová. „Odporúčam si naštudovať behaviorálnu metódu vedenia pohovorov, byť čo najkonkrétnejší, jasný, vecný. Treba však pozorne počúvať, na čo sa personalista pýta. Pri predstavovaní svojho profesijného profilu odporúčam zamerať sa na posledné tri pozície a spomenúť najvýraznejšie úspechy a ich hlavné zodpovednosti. Treba mať na pamäti, že interview trvá zväčša jednu hodinu, čo, žiaľ, neumožňuje detailne rozobrať všetky pracovné skúsenosti staršieho kandidáta.“
5. Studnica múdrosti a skúseností
Najväčšiu devízu starších kandidátov vidí M. Pfundtnerová najmä v skúsenostiach. „Nielen pracovných, ale aj životných. Na pohovoroch pôsobia vyzretejšie, majú jasnejšiu predstavu o tom, čo hľadajú a čo ich motivuje.“
Upozorňovať budúcich zamestnávateľov na svoje dlhoročné skúsenosti je zásadné aj podľa K. Javorskej. „Ľudia nad 50 rokov majú mnoho zažitého a sú aj pre ostatných potenciálnym zdrojom dôležitých skúseností, čo si mnohí často neuvedomujú. Rovnako zabúdame na úctu a rešpekt voči životnej skúsenosti.“
Ako obľúbený príklad pritom uvádza hokejových, futbalových či iných športových trénerov. Podľa nej ide o ľudí, ktorí rokmi nazbierané skúsenosti zužitkovávajú a nikto si pri nich nekladie otázku vekovej akceptovateľnosti. „Skúsenosti sú pre ich prácu kľúčové a ich vek nie je témou, ktorá by bola pretriasaná. Takisto je mnoho vrcholových manažérov, ktorí sú úspešní aj vo vysokom veku,“ dodáva K. Javorská.
6. Dlhodobá istota
V posledných rokoch vidieť trend, že firmy sa orientujú na zamestnancov, u ktorých vidia dlhodobú príležitosť spolupráce, tvrdí R. Sekerka. „Práve ľudia v zrelšom veku ponúkajú dlhodobú spoluprácu pre perspektívnych zamestnávateľov.“
Mnohí zamestnávatelia nechcú čakať, kým uplynie výpovedná doba u zamestnaných kandidátov, a preto takisto odporúča zdôrazniť možnosť okamžitého nástupu do zamestnania.
Rovnako R. Sekerka odporúča zdôrazniť perspektívnu stabilitu. „Ak nemá zrelší kandidát veľké kariérne ambície, odporúčam túto informáciu zdôrazniť na osobnom pohovore. Väčšina firiem v danom momente hľadá kandidáta na konkrétnu pozíciu a neuvažuje o jeho povýšení v budúcnosti.“
Ako vysvetľuje Ľ. Dranga, pre zamestnávateľa môže byť starší človek zaujímavý aj z takého pohľadu, že nie je pod finančným tlakom ako mladý človek, ktorý spláca hypotéku, a v konečnom dôsledku môže byť paradoxne pre nového zamestnávateľa lacnejší.
7. Zabudnúť na bývalý režim
Sú starší ľudia, ktorí sa stále v dobrom odvolávajú na bývalý režim a majú svoje hodnotové nastavenia iné ako tí, ktorí sa viac prispôsobili kapitalizmu a naučili sa v ňom fungovať, tvrdí K. Javorská. „Prvá skupina potenciálnych uchádzačov nie je atraktívna pre firmy, ktoré sa rýchlo rozvíjajú a hľadajú prispôsobivých ľudí.“
Zároveň však dodáva, že starší ľudia si v priebehu života a pracovnej kariéry svoju odbornosť mohli rozvíjať. „Nestačí teda byť odborníkom v technológii, ktorá bola na vrchole pred 15 rokmi, ale je potrebné si svoje vedomosti rozširovať o nové trendy. Takto je aj 50-ročný človek pre trh práce zaujímavý.“
8. Nečakaná ponuka vždy poteší
„Najhoršie riešenie je sedieť doma a čakať alebo si hovoriť, že je ešte čas,“ varuje Ľ. Dranga. „Začať treba hneď, keď nie je ešte časový stres. V každom prípade ale platí, že človek, ktorý ešte nie je so stratou zamestnania vyrovnaný a nemá v hlave ujasnené, čo chce robiť, by mal počkať, vyhľadať kariérneho poradcu, a až potom začať aktívne hľadať.“
Dobré je tiež zúčastňovať sa rôznych spoločenských akcií. Ponuka práce príde často z miesta, z ktorej to nikto nečaká. „Nie je to ale náhoda, je to výsledok aktívneho prístupu kandidáta k situácii, v ktorej sa ocitol,“ dodáva Ľ. Dranga.
9. Nie je všetko stratené
V súčasnosti doba praje ľuďom skôr medzi 30 až 40 rokmi, ktorí sú považovaní za najproduktívnejších. V tomto veku už majú ľudia skúsenosti z praxe, sú rozhľadení, výkonní, dynamickí a majú chuť realizovať zmeny a sú vnímaní ako tí, do ktorých sa oplatí viac investovať.
„Tento trend je u nás prítomný dlhodobejšie. V našom podnikateľskom prostredí sú starší ľudia vnímaní ako neefektívna investícia. Z dlhodobého hľadiska sú však práve oni skupinou lojálnych a stabilných zamestnancov,“ vysvetľuje K. Javorská.
Ako ďalej dodáva, z prirodzenej rozmanitosti pováh v každej vekovej skupine uchádzačov o prácu vyplýva, že vždy sa nájdu menej a viac produktívni ľudia, takí, čo zmeny iniciujú, ako aj takí, čo ich prijímajú len sťažka.
„Mohla by som pokračovať celou paletou osobnostných charakteristík ako aj pracovných zručností. Preto negeneralizujem a netvrdím o starších ľuďoch, že sú nezamestnateľní. Takýmto sa človek stáva v akomkoľvek veku svojím postojom a tým, že na sebe nepracuje,“ myslí si K. Javorská.
Vzhľadom na demografický vývoj a nárast generácie starších zamestnancov je isté, že o pár rokov nebude získanie dobrej pracovnej pozície výsadou mladšej generácie, dodáva povzbudivo na záver M. Pfundtnerová.
