Osobný život zamestnancov začína firmy zaujímať, dôvodov je niekoľko

Namiesto respirátorov či pracovných obmedzení pripomínajú existenciu pandémie skôr častejšie požiadavky zamestnancov na takzvaný work-life balans. Ide o vyššiu mieru rovnováhy medzi rodinným, respektíve osobným, a pracovným životom. Možnosti realizácie zamestnancov v tejto oblasti však na Slovensku ešte stále nie sú ideálne. Podľa slov konateľa a senior manažéra ľudských zdrojov spoločnosti Whirlpool Slovakia Jaroslava Grygara je problematika na regionálnej úrovni diverzifikovaná a je témou hlavne vo väčších spoločnostiach.

Nejde však iba o domáci, ale o celosvetový problém, ktorý sa postupne dostáva do pozornosti mnohých firiem. Dokazuje to rastúci počet spoločností, ktoré deklarujú svoje zodpovedné podnikanie v zmysle CSR, respektíve ESG princípov, ktoré k spokojnosti zamestnancov prispievajú aj prostredníctvom zdravého pracovného prostredia.

Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová zase uvádza, že niektorí slovenskí zamestnávatelia ponúkajú benefity nad rámec Zákonníka práce. Ide napríklad o väčší rozsah dovolenky, dni voľna v prípade ochorenia dieťaťa alebo preplatenie nákladov na škôlku či školu dieťaťa. Niektoré firmy jasle či kluby pre deti dokonca zakladajú a prevádzkujú samy.

Priestoru na zlepšovanie je dosť

Vo všeobecnosti sa však spoločnosti podľa slov odborníkov musia zlepšiť pri uplatňovaní skrátených úväzkov. Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík totiž ešte minulý rok upozornil, že Slovensko je v tejto oblasti spomedzi všetkých krajín Európskej únie (EÚ) dlhodobo druhý najhorší štát. Ešte viac zaostáva iba Bulharsko.

Podiel práce na skrátený úväzok v porovnaní s dlhými úväzkami sa v EÚ pohybuje na úrovni 21 percent. Na Slovensku však medzi rokmi 2021 a 2022 dosiahol len tri percentá. „Zamestnávatelia nemajú veľký záujem vychádzať zamestnancom v ústrety prostredníctvom skrátenej práce,“ potvrdzuje situáciu na domácom pracovnom trhu hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) Martina Nemethová. Medzi dôvody zaraďuje napríklad daňovo-odvodového zaťaženie alebo výšku celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich prace. 

Päť najčastejších dôvodov na opustenie súčasného zamestnania

1. Mzdové porovnanie – rovnakú prácu inde odmeňujú výrazne lepšie (70 percent)
2. Nevyhovujúce správanie nadriadeného alebo vzťahy s kolegami (59 percent)
3. Nedostatok stability a neistá budúcnosť zamestnávateľa (30 percent)
4. Chýbajúca spätná väzba – nikoho nezaujíma, akú prácu zamestnanec urobí (25 percent)
5. Žiadna možnosť kariérneho rastu – povýšenia (24 percent)
Prameň: prieskum personálnej agentúry Grafton

Legislatívne možnosti skrátených úväzkov sú pritom v slovenskej legislatíve ukotvené, pričom ich častejšie využívanie by sa zišlo najmä ženám. Práve tie majú o tento spôsob práce záujem, predovšetkým z dôvodu starostlivosti o deti alebo iné blízke osoby. Rovnováhu do tejto oblasti podľa slov M. Nemethovej môže priniesť aj skrátenie pracovného týždňa, ale nie v podobe, akú niektorí politici či zamestnávatelia prezentujú.

„Objavili sa už legislatívne návrhy na skrátenie pracovného času, ale v týchto prípadoch išlo o jeho takzvané stlačenie. Pokiaľ majú totiž zamestnanci odpracovať viac hodín zvyšné štyri dni, nejde o skracovanie, ale len o zmenu rozvrhnutia pracovného času,“ upozorňuje hovorkyňa KOZ SR. Takýto režim pritom súčasné zákony už umožňujú, čoho dôkazom je fungovanie niektorých zamestnávateľov, napríklad Slovenskej sporiteľne alebo poisťovne NN Slovensko.

Výhra pre obe strany