Bizarný model riadenia
Niežeby manažment firmy nemal záujem hľadať východiská zo situácie. Ale všetci riaditelia, ktorí sa snažili zefektívniť fungovanie firmy, skončili. Naposledy to bol Herbert Diess, ktorého vystriedal súčasný riaditeľ Oliver Blume. Po otvorenom konflikte s odborármi je ohrozená aj budúcnosť nového riaditeľa.
Automobilka, ako aj mnohé iné nemecké firmy, má nastavený bizarný model fungovania. Potomkovia Ferdinanda Porscheho síce majú na valnom zhromaždení väčšinu hlasovacích práv, ale rozhodne ju nemajú v dozornej rade. V 20-člennom orgáne majú iba štyri miesta, šesť miest kontrolujú ostatní akcionári, no až desať ďalších, čo je typické pre veľké nemecké firmy, obsadzujú zamestnanci, respektíve odborári.
A keďže dozorná rada odvoláva a schvaľuje riaditeľa firmy, dokáže bez problémov zablokovať akékoľvek významnejšie rozhodnutia vrátane zatvárania fabrík či prepúšťania. Navyše, významný akcionár, ktorým je spolková krajina Dolné Sasko, takmer vždy hlasuje s odborármi, spory sa skôr končia odchodom CEO ako zmenami zamestnanosti.
„V Nemecku máme problém s vysokými nákladmi, množstvom neefektívnosti, ako aj vládnymi pravidlami,“ pre Financial Times povedal Ferdinand Dudenhöffer z Univerzity Duisburg-Essen. „Problém VW je v tom, že v súčasnej situácii nemôže nič zmeniť. Je to v podstate štátna spoločnosť,“ dodal.
Neschopnosť manažmentu dlhodobo zvýšiť produktivitu práce je jedným z kľúčových problémov. Kým ostatné automobilky, ako napríklad Stellantis, v poslednom čase radikálne znižovali náklady, v Nemecku platilo, že pracovné pozície sú takmer sväté.
Vo Volkswagene tak vznikla situácia, keď 44 percent zamestnancov pracuje v Nemecku, hoci na domácom trhu sa predáva iba 13 percent vozidiel. Nemeckí pracovníci sú pritom priemerne dvakrát drahší ako slovenskí.
Pri viac ako 300-tisíc z nich ide nielen o enormné sumy za mzdy, ale aj neschopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa trhovým podmienkam zmenou ich stavu. Keď nemecké filiálky VW minulý rok znižovali počet zamestnancov, museli si pripraviť kompenzačný balík na úrovni takmer miliardy eur. Špeciálny bonus za odchod bol 50-tisíc eur, pričom kompenzácia u jedného administratívneho pracovníka dosiahla sumu až 450-tisíc eur, uvádza Fortune.
Odbory však za problém vinia manažment a požadujú zachovanie zamestnaneckých výhod a ďalší sedempercentný nárast miezd. „Volkswagen nie je chorý pre svoje nemecké prevádzky a nemecké personálne náklady,“ povedala Daniela Cavallová, zastupujúca zamestnancov. „Problémom Volkswagenu je, že predstavenstvo si nerobí svoju prácu“.
Narážala na slabé predaje hybridných modelov, miliardové investície do Rivianu či nadmernú byrokraciu. „Musíme sa vyrovnať s našou posadnutosťou pravidlami; musíme zastaviť naše šialenstvo s dokumentmi,“ povedala a dodala, že „toto všetko je úlohou manažmentu“.
Čo sa týka hybridov, Volkswagen skutočne zaspal trend, ktorý aktuálne dominuje predajom automobilov. Zo štyroch miliónov vozidiel predaných v prvom polroku hybridy tvorili iba tri percentá. Navyše, väčšina z nich sú plugin hybridy s väčšou batériou, čo ich robí drahšie. Trhu pritom dominujú klasické hybridy. Napríklad v prípade Toyoty, ktorá je lídrom trhu, tvoria klasické hybridy až 41 percent predajov, plugin hybridy iba jedno percento.
