Boj s lokalitou
Prvá stála expozícia Dokumentačného centra obchodu bola otvorená v roku 1990 v Klobušiciach pri Ilave v miestnom kaštieli. V roku 2006 sa presťahovala do Podunajských Biskupíc, no s lokalitou to nevyhrala. Práve naopak. „Náš jediný reálny problém je, že musíme bojovať o návštevníka,“ ťažká si M. Juck. Ak do múzea zavíta turista, berú ho ako raritu. Návštevnosť je tak založená najmä na školských exkurziách.
Múzeum preto nečaká na návštevníkov, ale snaží sa ich aktívne vyhľadávať. Od roku 1992 cestuje so zbierkovým fondom po Slovensku a ešte viac po Česku. Pri putovných výstavách sa vždy zameriava na konkrétnu tému, napríklad registračné pokladnice, pivovarníctvo, obchod a reklamu, merkantilné tlače z archívu alebo čokoládu. S výstavou nazvanou Reklama a deti sa vybrali až do múzea secesie v lotyšskej Rige.
Múzeum obchodu Zdroj: Milan David
Celková ročná návštevnosť múzea obchodu vďaka viacerým aktivitám presahuje stotisíc osôb. K tomuto číslu by sa ani zďaleka nedopracovalo, pokiaľ by nemalo „zlatú sliepku“ v podobe stálej expozície v Českom Krumlove. Nachádza sa na mieste, ktorým denne prechádza množstvo ľudí. „Je to sen múzejníka. V ktorúkoľvek hodinu a ročnú dobu sú tam návštevníci,“ pochvaľuje si M. Juck. V Českom Krumlove sa múzeum spojilo s firmou Finesa, ktorá v meste prevádzkuje vlastný obchod. Je to popredný výrobca reklamných produktov najmä v oblasti pivovarníctva v Česku. Vyrába tiež kópie starých reklamných nosičov, s ktorými zároveň ponúka príslušný produkt.
Stálu expozíciu v cudzine má múzeum obchodu ako jediné na Slovensku. Spoluprácu nadviazalo aj s ďalším obchodom, ktorý stojí v centre Bratislavy. Expozícia Prešporský koloniál – Obchod v múzeu je umiestnená na prízemí goticko-renesančného domu. Vpredu sa nachádza predajňa so slovenskými potravinami či nápojmi a suvenírmi, vzadu je expozícia zameraná napríklad na historické registračné pokladne doplnená dobovou reklamou.
Rock v múzeu
Keď M. Juck hútal, ako pritiahnuť viac návštevníkov do múzea, prišiel na nápad organizovať priamo v jeho priestoroch živé koncerty. Týmto spôsobom chcel osloviť širší okruh ľudí, teda aj takých, ktorí nejavia veľký záujem o históriu. Koncerty odštartovali v roku 2008 ako jednorazová záležitosť počas podujatia Noc múzeí, neskôr sa ich frekvencia zvyšovala až na súčasných zhruba tridsať za rok.
Múzeum obchodu Zdroj: Milan David
Projekt s názvom Rock v múzeu je jedinečný v regióne, žiadne iné múzeum minimálne v strednej Európe takúto aktivitu nevyvíja. O hudobnú produkciu sa starajú najmä americké kapely a zoskupenia z krajín západnej Európy, ktoré hrajú blues, rock či blues rock. Nejde o druhotriedne akcie, do Biskupíc chodievajú poprední svetoví interpreti týchto žánrov. V múzeu sa už predstavila napríklad bubenícka legenda Carl Palmer či britský spevák Chris Farlowe, ale aj českí hudobníci Radim Hladík alebo Vladimír Mišík. „Máme bezkonkurenčnú dramaturgiu tým, že tu hrávajú skupiny, ktoré nikde inde široko-ďaleko nevystupujú,“ tvrdí riaditeľ.
Zohnať dobrých muzikantov pre múzeum nie je problém. „V zahraničí v určitej komunite už máme meno. Posledné roky nerobíme nič iné, len si vyberáme a odmietame skupiny,“ hovorí M. Juck. Do konca minulého roka zorganizovali celkovo 227 koncertov. Už koncom vlaňajška mali na tento rok naplánovaných sedemnásť vystúpení až do októbra.
Nenáročné hviezdy
Koncerty sa ešte donedávna bežne odohrávali priamo v podkroví múzea medzi exponátmi, ktoré sú vystavené po stranách v uzavretých sklených vitrínach. V lete sa umelci s obecenstvom schádzajú pod holým nebom v areáli múzea. Vlani dostali celý tento priestor pod vyhrievaný veľký stan, v ktorom sa môžu vystúpenia konať v chladnom či nepriaznivom počasí.
Múzeum obchodu Zdroj: Milan David
„Vďaka koncertom sa múzeum dostalo do uší veľkému počtu ľudí, ktorí o nás minimálne vedia. Chodia na ne aj fanúšikovia z cudziny,“ hovorí M. Juck. Vystúpenia mávajú klubovú atmosféru, zúčastňuje sa na nich niekoľko desiatok divákov. V múzeu pôvodne predpokladali, že v polmiliónovom meste, ako je Bratislava sa ich nájde viac, ale ukázalo sa, že to je problém. „Je to aj žánrom, ale z rozhovorov s ľuďmi viem, že základný problém je naša poloha,“ konštatuje riaditeľ múzea.
Koncerty bývajú pre múzeum zväčša stratová záležitosť, časť nákladov preto kryje z vlastného rozpočtu. Zo vstupného sa snaží zaplatiť aspoň honorár pre účinkujúcich, čo sa však podarí málokedy. Podľa M. Jucka poprední bluesoví či bluesrockoví umelci nebývajú príliš nároční a aj vďaka tomu môžu v múzeu robiť koncerty na relatívne vysokej úrovni. Muzikantom sa navyše v Podunajských Biskupiciach väčšinou páči. „Zrazu je to niečo iné oproti tomu, na čo sú zvyknutí z rockových klubov v Európe.“ Niekedy si odskočia z vlastnej šnúry koncertov a pricestujú do Bratislavy aj zo stovky kilometrov vzdialených miest.
