Do múzea na pivo
Ďalší počin na pritiahnutie ľudí do múzea sa podaril v roku 2013, keď v Biskupiciach otvorili novú časť expozície – historický hostinec s pivovarom. Umiestnili ho do novopostaveného objektu vedľa hlavnej budovy. Ide o detailnú rekonštrukciu historického hostinca zo začiatku 20. storočia. Do piatej popoludní je súčasťou expozície múzea, v podvečerných a večerných hodinách sa mení na reálne pohostinské zariadenie. Je to podobné, ako keby iné múzeum malo funkčnú časť expozície, napríklad múzeum polície funkčnú historickú väznicu.
V múzejnom hostinci čapujú silnejšie nepasterizované a nefiltrované pivá vyrobené vlastnými kapacitami podľa vlastnej receptúry. V ponuke sú vždy štyri druhy od ležiakov cez vrchne kvasené pivá až po špeciality typu bock, čierny porter alebo pšeničné pivo. „Technológia je malá, v podstate pracuje sama pre seba. Hostinec sa dokáže samofinancovať, ale bohvieaký zisk nevytvára,“ priznáva M. Juck. Pivo zamestnáva sládka, jeho pomocníka a pár výčapníkov na dohodu.
Múzeum obchodu Zdroj: Milan David
Niekedy sa stáva, že záujem o posedenie v hostinci prevyšuje kapacitné možnosti. Interiér je dimenzovaný pre tridsať hostí. Väčší dopyt by nestíhala pokryť skromná produkcia, keďže múzejníci ročne navaria len niečo viac ako dvesto hektolitrov piva. „Pivovar jediný nemá problém ani s lokalitou, hneď si našiel svojich zákazníkov,“ poznamenáva M. Juck. Pivo predávajú iba vo vlastnom hostinci aj preto, aby ľudí prinútili opäť sa vrátiť.
V múzeu sa snažia variť pivo vysokej kvality, čo sa aj darí. M. Juck hovorí, že v konkurencii vyše šesťdesiatich malých pivovarov na Slovensku si nikto nemôže dovoliť hazardovať s kvalitou. O úrovni pív z múzea svedčí napríklad viacnásobné ocenenie, ktoré získali v degustačnej súťaži Slovenská pivná korunka.
Skromné vlastné kapacity
Múzeum obchodu je netypické aj tým, že všetky činnosti si zabezpečuje samo. Pri usporadúvaní koncertov nevyužíva služby agentúry, ako to býva bežné pri takomto type podujatí. Aj varenie a predaj piva zvláda skromnými vlastnými personálnymi kapacitami. Má iba troch stálych zamestnancov – riaditeľa, reštaurátora konzervátora, ktorý je zároveň sládkom, a historika – správcu zbierok. Ďalší ľudia preň pracujú na dohodu. Týka sa to napríklad obsluhy vo výčape či vedenia účtovníctva. Ak by sa mali personálne kapacity múzea naplniť podľa organizačného poriadku, malo by v ňom podľa M. Jucka pracovať osem ľudí. Sám ako vyštudovaný historik so zameraním na archívnictvo začal pracovať v múzeu v roku 1989 ako historik, správca zbierok. O tri roky neskôr ho začal riadiť.
Múzeum obchodu Zdroj: Milan David
Netradičnú existenciu múzea obchodu podčiarkujú jeho podnikateľské aktivity. Ako štátna príspevková organizácia má otvorené viaceré živnosti – remeselnú na výrobu piva, ďalšiu na prevádzku pohostinstva a tretiu na voľný obchod. Z podnikania väčšie zisky negeneruje.
V tomto roku sa má múzeum zúčastniť na väčšej výstavnej akcii spoločne s českými múzeami pri príležitosti stého výročia vzniku Československej republiky. Plánuje tiež zrealizovať menšiu putovnú výstavu o výrobe, reklame a propagácii čokolády.
Odbočky Múzea
Esá a hudobné legendy
Klubová atmosféra koncertov prilákala na pôdu bratislavského múzea obchodu od konca roku 2008 viac ako dve stovky interpretov a kapiel. Cieľom organizátorov nie je zaraďovať do programu lokálne revivalové kapely či chlapcov zo strednej školy, ale robiť vystúpenia na vysokej úrovni. Jasným signálom bol hneď úvodný koncert – unplugged vystúpenie bigbeatovej legendy Blue Effect z Prahy. Z tohto hudobného priečinka neskôr vystúpili napríklad Lenka Dusilová Trio, Vladimír Mišík a Etc, Fermata či Radim Hladík.
Z folkovej scény si v múzeu zahrali aj Marián a Martin Geišbergovci, Vladimír Merta či kapela Neřež, alternatívu reprezentovali okrem iných skupiny Longital, Noisecut, Chiki liki tu-a a Psí Vojáci. Projekt Rock v múzeu sa orientuje skôr na menšinové hudobné žánre, jedným z najdôležitejších je blues a bluesrock. V Podunajských Biskupiciach si podávajú kľučky špičkoví zahraniční umelci, neraz doslova hudobné legendy. V múzeu už vystúpili napríklad Američania Eric Sardinas s kapelou Big Motor, bluesová speváčka Candye Kane či rocková kapela Iron Butterfly. Ukázala sa tiež anglická bubenícka legenda Carl Palmer, britský spevák Chris Farlowe, holandská kapela Livin´ Blues Experience či funky legenda TM Stevens.
Úspešné pivo
Múzejný pivovar si od začiatku nastavil vysokú kvalitatívnu latku, ktorú potvrdzujú aj úspechy v anonymnej degustačnej súťaži Slovenská pivná korunka. Od roku 2013 sa pivá z Podunajských Biskupíc objavili celkovo šesťkrát medzi trojicou ocenených zlatých mokov v príslušných kategóriách. Najväčším tromfom múzejníkov sa stal trinásťstupňový tmavý ležiak, ktorý získal trikrát prvé miesto v kategórii tmavých a polotmavých pív z minipivovaru spodne kvasených. Na konte má tiež jedno tretie umiestnenie. Pivovar bodoval tiež v kategórii vrchne kvasených pív s produktom India Pale Ale 13,5 %, ktorý skončil dvakrát na druhej priečke. Konkurencia malých pivovarov na Slovensku narastá. Funguje ich viac ako šesťdesiat a ďalšie sa pripravujú.
