Prenájom nevyšiel
Čo privedie mestských ľudí s dobre rozbehnutou kariérou alebo biznisom odísť na vidiek a začať pracovať s pôdou? „Bolo to veľké dobrodružstvo, lebo ani jeden z nás nie je poľnohospodár. Toho sme sa najviac báli. Ale zistili sme, že to nie je to najdôležitejšie. Oveľa dôležitejšie bolo, čo ešte stále dokáže náš otec, a to poradiť si aj v neriešiteľnej situácii. A navyše vie zohnať a nadchnúť ľudí pre vec,“ spomína na začiatky mama Olga Lovecká.
No na majer neprišli manželia hneď. Keď ho získali v reštitúcii, žili v Bratislave a obe dcéry boli ešte školopovinné. „V tom čase sme si nevedeli predstaviť sem prísť. Navyše, manžel rozbiehal vtedy už stavebnú firmu. Pozemky sme preto prenajali.“ Pôvodne na päť rokov, ale už v treťom roku zistili, že to nie je cesta. Majer schátral ešte viac, a preto museli konať. A tak sa naň v roku 1997 presťahovali najskôr rodičia.
Slobodné vinárstvo v číslach
(tis. €)
PRAMEŇ: Finstat.sk, TREND
„Bolo mi jasné, že ak do toho nepôjdeme, na konci života to budem ľutovať. Že ani nevyskúšam, či by som obstála,“ spomína mama. Študovali preto všetky dostupné knihy a časopisy, chodili na všetky možné semináre, prihlásili sa do Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Dcéry najskôr navštevovali majer len cez prázdniny. No postupne sa pridali aj ony a od roku 2010 už na majeri pracuje komplet rodina. V rovnakom roku zároveň založili vinárstvo.
„Potrebovali sme niekoho, kto sa rozumie vinárstvu. Kto to študoval a baví ho to, čo nakoniec nebol až taký problém. Problémy sú niekde inde, v nedostatku ľudí,“ ponosuje sa mama Lovecká. Aj v ich regióne je problém zohnať niekoho pracovať na pôde. Oveľa radšej idú mladí ľudia za obchodných zástupcov s mobilom a služobným autom. Poľnohospodárstvo je v ich očiach niečím dehonestujúcim. Aj pre nedostatok zamestnancov sa rodiny vzdala nedávno chovania dobytka.
Slobodné vinárstvo Zdroj: Miroslava Spodniaková
Chýbajúce vzory
Dcéry spočiatku ani nepočítali s tým, že by sa do farmárčenia pridali. „V osemnástich som si vôbec nevedela predstaviť, že by som sem prišla žiť,“ tvrdí Katarína. Pomohol jej pobyt v cudzine v rámci projektu vzdelávania dospelých, ku ktorému ju doviedol otec. Zažila tak francúzskych poľnohospodárov a ich fungovanie v rodinných firmách.
„Videla som, aké sú to typy ľudí, a veľmi sa mi to páčilo. Pôsobili nezávisle a schopne. Mladí ľudia na Slovensku však takúto skúsenosť nemajú kde vidieť, keďže u nás bola rodinná tradícia obhospodarovania pôdy zlikvidovaná komunistickým režimom a ľudí, ktorí sa vrátili na svoju pôdu a znovu hospodária, nie je veľa.“
Že bude žiť celá rodina pokope na majeri, si nevedeli spočiatku predstaviť ani rodičia. Vidieť si do spoločnej kuchyne, ako to opisuje mama. Ale tiež si uvedomovali, že ak deti neprídu, budú musieť svoju činnosť nejako ukončiť, pretože už mali svoj vek.
Zať Michal sám o sebe tvrdí, že bol osem rokov dušou aj telom daňovým konzultantom. Dlho pôsobil vo firme z takzvanej veľkej štvorky. „Bola to osem rokov moja životná náplň. Ale potom som odhalil svoje limity. Pretože ten svet funguje tak, že ak chcete postupovať v hierarchii a stať sa napríklad partnerom, musíte robiť najviac. Síce za obrovské peniaze, ale so stovkami hodín nadčasov.“ Predošlú prácu hodnotí ako veľmi náročnú a únavnú. Až prišla príležitosť v podobe rozbehu vlastného vinárstva.
Slobodné vinárstvo Zdroj: Miroslava Spodniaková
Nástrahy rodiny
Rodinné podnikanie je podľa Agnes náročnejšie ako iný biznis práve v tom, že pracujete s rodinou. Tu, možno trochu prekvapivo, oceňujú všetci fakt, že niečo už vo svojich kariérach dosiahli, a preto mohli prísť s vlastnými skúsenosťami. „Napríklad ja som uvažovala o príchode na farmu od šestnástich rokov. Ale určite som sem nechcela prísť s tým, že nič neviem,“ konštatuje Katarína.
Mohlo by sa zdať, že pri spojení takých vyprofilovaných ľudí sa ťažšie dospeje k spoločným záverom. „Práveže sme sa už všetci veľmi dobre poznali. Vlastné slabé miesta, ale aj slabé miesta tých ostatných. Čiže keď vzniknú medzi nami hádky, už vieme, čo na koho použiť,“ dopĺňa Agnes. Zároveň predtým všetci pôsobili v tímoch a uvedomovali si, že podriadenie sa celku je dôležitejšie ako individuálny názor. Či už ide o rockovú kapelu alebo právnickú kanceláriu. „Preto sa v zásade vieme dohodnúť lepšie ako niekto, kto sa dohodnúť nechce. Pretože my chceme nájsť riešenie,“ dodáva Michal Kuropka. Prirovnáva to k demokracii, ktorá je síce pomalá a vychádza z nej menej, avšak kvalitných rozhodnutí.
So zásahmi do chute vína musia súhlasiť všetci
Zároveň dodáva, že všetci systematicky pracujú na tom, aby sa k sebe správali jasne a transparentne. „Navyše sa učíme deliť si zodpovednosť a nechávať potom rozhodnúť každého jedného o tom, čo má na starosti. O to menej sa stáva, že všetci sa musíme vyjadrovať ku všetkému. Šetrí nám to aj čas,“ poznamenáva Agnes a dodáva, že čím ich je vo firme viac, o to dôležitejšie je delenie funkcií. Najväčšie rozhodnutie, ktoré spolu urobili, bolo to, keď sa dohodli, že budú vyrábať čisto prírodné vína. Medzi ďalšie kľúčové rozhodnutia určite patria tie, ktoré súvisia so zásahmi do chute vína. Vtedy je dôležité, aby s tým súhlasili všetci.
Bezpochyby je ich spolunažívanie náročnejšie v čase žatvy a oberačky. Vtedy sa robí veľmi veľa a neustále, častejšie prídu aj hádky, pretože nikto nestíha a ďalšia práca sa valí. „No zasa nie je to tak, že sa stále hádame. Zišli sme sa tu ľudia s podobnými názormi,“ odľahčuje Agnes.
Slobodné vinárstvo Zdroj: Miroslava Spodniaková
