Ďalšia méta: medzinárodné kolo
Práve stretávanie ľudí s podobnými záujmami stálo za založením Ekonomickej olympiády v Českej republike. Tam aktuálne prebehol už druhý ročník. „Odmalička som sa zúčastňovala na rôznych olympiádach, bola som typická ,šprtka‘,“ hovorí o sebe zakladateľka a riaditeľka českého Inštitútu ekonomického vzdelávania Martina Bacíková.
Bavili ju práve sústredenia ľudí s rovnakými záujmami, možnosť debatovať o veciach, ktoré ju zaujímali. „Keď som sa začala zaujímať o ekonómiu a strávila som čas na letnej ekonomickej škole, zistila som, že v ekonómii podobná súťaž neexistuje. Tak sme ju založili,“ dodáva.
Súťaž môže podľa organizátorov zlepšiť pokrivkávajúcu finančnú gramotnosť
Od začiatku dbali na to, aby súťaž mala kvalitnú odbornú garanciu. V Česku ju preto zaštiťuje viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl. Jeho slovenským ekvivalentom je viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, ktorý je členom odbornej rady súťaže.
Po úspechu slovenskej súťaže má M. Bacíková ambíciu expandovať ďalej: „V hľadáčiku máme pätnásť krajín. Na budúci rok by to mohlo reálne byť Poľsko, Maďarsko či Spojené kráľovstvo. To znamená, že budúcoroční finalisti by sa mali dostať do medzinárodného kola.“
Starajú sa súkromníci
Hlavne však M. Bacíková verí, že súťaž podnieti záujem o ekonomické dianie a zlepší finančnú gramotnosť, ktorá v krajinách východnej Európy stále pokrivkáva. Ministerstvo školstva síce upozorňuje na zlé znalosti v oblasti praktických financií, reálne však so vzdelávaním v tomto sektore nič nerobí. Ekonomická teória je jedna oblasť, na pochopenie súvislostí však významne pomáhajú praktické skúsenosti. A tie v súčasnosti ponúka školstvu viac súkromný a mimovládny než štátny sektor.
Na Slovensku pôsobí hneď niekoľko organizácií, ktoré ponúkajú finančné vzdelávanie pre nižšie aj vyššie ročníky. Veľmi aktívne sú v tejto oblasti predovšetkým banky. Ako vysvetľuje riaditeľ parku finančného života (FLiP) vo Viedni Philip List, „praktické ekonomické znalosti sú dôležité v čase, keď sa mladí ľudia nadmerne zadlžujú“.
Projekt vznikol v rakúskej Erste Bank po skúsenostiach s vysokou mierou osobných bankrotov. P. List hovorí, že založenie FLiPu (na jeho obsahu spolupracuje Viedenská univerzita so Stanfordovou, OECD a Rakúskym združením dlhového poradenstva) bolo reakciou na „úspech“ projektu Zweite Sparkasse. Tá bola bankou pre ľudí po osobnom bankrote, ktorí mali problémy získavať finančné produkty. Ako rástol záujem o služby Zweite Sparkasse, rozhodla sa banka riešiť nárast bankrotov tým, že sa zamerala na vzdelávanie.
