Vlastný rozpočet

Program je momentálne odstupňovaný podľa toho, či sú na návšteve starší alebo mladší žiaci. Učia sa základy ekonómie a globálneho obchodu, ale aj praktického domáceho finančného plánovania. Interaktívny program na začiatku a na konci zhodnotí úroveň znalostí každého návštevníka, takže je možné zistiť, čo všetko sa počas pobytu naučili.

Vzhľadom na to, že Viedeň je kúsok od slovenských hraníc, je zhruba tretina návštevníkov zo slovenských základných a stredných škôl a informácie sú aj v slovenčine. Viacerí žiaci pri návšteve zistili, že ekonómia môže byť tak zábavná, ako aj praktická a prínosná. Určite medzi nimi budú aj študenti, ktorých táto skúsenosť podnieti na účasť v ekonomickej olympiáde.

Nechcem byť Vlk z Wall Street

Top stredoškoláci v ekonómii: Chcú Slovensku lepšie rozumieť
 

Víťaz stredoškolskej Ekonomickej olympiády Tobiáš Winczer

 

Čo vás v rámci ekonómie najviac zaujíma?

 

Spočiatku ma zaujímali najmä všeobecné koncepty, ktoré vysvetľujú, prečo veci okolo nás fungujú tak, ako fungujú. Napríklad prednedávnom som zistil, prečo benzínové pumpy nemávajú zľavy. Je to kvôli tomu, že neexistujú žiadne substitúty k pohonným hmotám, tak je dopyt po nich neelastický. Preto nemajú motiváciu dávať zľavy, lebo ľudia si benzín a naftu budú kupovať aj za vyššiu cenu. Naopak, obchody s oblečením, kde je alternatív veľa, majú zľavy skoro stále. Lebo ak ju nedajú, niekto si to tričko kúpi vo vedľajšom obchode.

 

A dnes?

 

Teraz ma zaujíma najmä ekonomická stabilita. Veľmi zaujímavé sú hospodárske krízy a spôsob, ako sa ekonomika vyvíja v cykloch – najprv máme recesiu, potom expanziu. Rovnako ma zaujímajú rozvíjajúce sa trhy, pretože ľudia podľa mňa majú v sebe zabudovanú chuť pomáhať. Ak by som v tejto oblasti, ktorá ma baví, niekedy mohol pracovať, tak prečo nie. Ale zatiaľ sa tomu len dostávam na chuť.

 

Čiže sa zaujímate o to, ako pomáhať v rozvoji chudobných krajín čo najefektívnejšie?

 

V súčasnosti zahraničná rozvojová pomoc vyzerá tak, že chudobným krajinám posielame peniaze. Ale to vôbec dobre nefunguje. Je to ako z toho príslovia: Dajte rybárovi rybu a on sa naje. Ale dajte mu udicu a naučte ho loviť ryby a bude najedený do konca života. Takéto veci sa v tejto oblasti dajú aplikovať, ale, bohužiaľ, sa to nerobí. Nikto tým krajinám nedáva tú udicu.

 

Veľa neziskových organizácií sa začína zaoberať tým, ako merať účinnosť pomoci.

 

Najväčší problém ani nie je, že štáty si chcú často len odškrtnúť, že dali peniaze na rozvoj. Často to môže byť to, že štát je taký veľký a zložitý, že nedokáže byť adresný. Môže poslať peniaze, ale nemá kapacity na to, aby tam potom tie zdroje distribuoval. Dlhodobo sa ukazuje, že najväčší prínos majú niektoré malé neziskové organizácie, ktoré na mieste pomáhajú ľuďom. To štáty robiť nedokážu. Majú veľmi veľa peňazí, ale nevedia potrebné služby efektívne doručiť. Napríklad aj preto, že sa tie peniaze po ceste niekde „stratia“.

 

Plánujete sa venovať ekonómii ako vede alebo skôr jej aplikácii v praxi?

 

Nie som si ešte istý. Zrejme by som nechcel ostávať v akadémii. Možno by som sa chcel profesionálne pohnúť k financiám. To neznamená, že chcem byť Vlk z Wall Street, našetriť si na drahé auto a potom ísť preč. Pretože aj prostredníctvom financií sa dajú riešiť globálne problémy. Sú inštitúcie ako Svetová banka, ktoré sa tým zaoberajú, aj veľa investičných fondov, ktoré investujú v rozvíjajúcich sa krajinách. Človek v dobrom postavení v nejakej finančnej inštitúcii rozhoduje o tom, kam tečú peniaze. Vie smerovať investorov takým spôsobom, že ovplyvňuje vývoj v spoločnosti. Napríklad k zelenej ekonomike. Verím, že by som sa mal snažiť zlepšovať veci prostredníctvom toho, čo mi ide.