Na všetky otázky nakoniec poznal niekto správnu odpoveď. (Kto to potrebuje vedieť, tak marginálnu užitočnosť opísal Rakúšan Carl Menger, Francúz Léon Walras a Angličan William Stanley Jevons. A tým prevratným vynálezom je obyčajný prepravný kontajner, ktorý urýchlil nakladanie a prekladanie tovaru.)
Viac než štyri tisícky
Dostať sa medzi prvú päťdesiatku vôbec nebolo ľahké. Do tohtoročného vôbec prvého kola Ekonomickej olympiády sa prihlásilo štyritisíc študentov z celého Slovenska. „Keď sme to spúšťali, čakali sme, že sa ich prihlási tak päťsto,“ spomína Richard Ďurana z INESS, ktorý súťaž organizoval. Optimistické odhady hovorili o tisícke. Štyri tisícky boli totálnym prekvapením.
V najlepšej päťdesiatke sa umiestnili žiaci z celého Slovenska. Kto by čakal masovú prevahu Bratislavy, bol by prekvapený. V prvej päťdesiatke bola podobne silná Trnava, Žilina či Nové Zámky.
Potešilo aj rovnomerné rozloženie mužského a ženského zastúpenia. Najviac však prekvapovali veľmi dobré znalosti. Olympiáda sa pritom dotýkala všetkých oblastí: od histórie cez makroekonómiu po praktické vedomosti. (Kto chce, môže si písomný test vyskúšať)
Do cudziny
Ján Šebo z bystrickej Univerzity Mateja Bela, jeden z členov komisie, zhodnotil úroveň znalostí finálnej desiatky len slovom „nenormálne“. Exšéf Slovenskej sporiteľne Štefan Máj zasa ocenil rozhľad a skvelú úroveň ústneho vystupovania.
Hlavné sklamanie? „Prakticky každý jeden z nich chce zo Slovenska odísť, no hádam sa po doštudovaní vrátia,“ hovorí ekonóm INESS Juraj Karpiš. Študovať v cudzine, najpravdepodobnejšie v Anglicku, chce i víťaz Tobiáš Winczer z bratislavského gymnázia pre nadané deti.
„Som si pomerne istý tým, že na Slovensku študovať nechcem. Ale či sa vrátim, to si teraz netrúfam povedať. Verím, že raz áno,“ hovorí. Dodáva, že nechce, aby to vyznelo negatívne, lebo to ani tak nevníma: „Chcem odísť preto, aby som zistil, ako by Slovensko mohlo vyzerať.“
Podobné plány má väčšina finalistov. „Chcem skúsiť univerzitu v New Yorku, čo, samozrejme, neznamená, že sa tam aj dostanem,“ hovorí Ivana zo Žiliny.
Zdroj: Miroslava Spodniaková
Hľadajú komunitu
„Chceli sme si porovnať, na akej kvalitatívnej úrovni vlastne učíme ekonómiu,” vysvetľuje dôvod účasti na súťaži učiteľka z gymnázia v Liptovskom Mikuláši. Na budúci rok sa chce prihlásiť znovu a odporúča to aj ostatným učiteľom. Náročnosť testov nakoniec viedla k tomu, že prorektorka Ekonomickej univerzity Zuzana Juhászová ponúkla úspešným riešiteľom možnosť prísť na školu bez prijímacích pohovorov.
Motivácie žiakov boli rôzne. Miriama z gymnázia v Sučanoch prehrala stávku, a tak sa zúčastnila na krajskom kole viac-menej náhodou. Nakoniec skončila na siedmom mieste. „Na budúci rok sa plánujem viac pripravovať,“ hovorí.
Prevládal však záujem o svet, zvedavosť a túžba chápať veci a dianie. A tiež snaha spoznať ľudí, ktorí majú rovnaký záujem. „S mojimi spolužiakmi sa o ekonomickom dianí baviť nedá, nezaujíma ich to,“ sťažuje sa jedna z finalistiek.
Aj víťaz T. Winczer hovorí o podobnom probléme: „O ekonómii veľa čítam, študujem vo voľnom čase, ale nemám nejakú komunitu, ktorá by mi umožňovala sa o ekonómii porozprávať na vyššej úrovni. Napriek tomu, že mám spolužiakov, ktorí chodia na ekonomický seminár.“ Počas prestávok na Ekonomickej olympiáde spoznal veľa ľudí s podobnými záujmami: „Boli to neuveriteľne plodné rozhovory, aké nemávam často.“
