V zajatí populizmu
Problém nízkych verejných investícií nie je problém iba Slovenska. Hoci je na chvoste, klesajúci trend je zjavný vo všetkých rozvinutých krajinách. Po druhej svetovej vojne boli vlády studnicou verejných investícií, ktoré podporovali ekonomický rast. V posledných rokoch tieto úrovne výrazne klesli a mnohí politici, ako Mario Draghi, by ich chceli späť. Nebude to však jednoduché. Zo západných krajín sa stal sociálny obor, píše Economist.
Ukazuje to aj na príklade kolísky kapitalizmu, USA. V roku 1950 boli výdavky vlády na verejné služby na úrovni 25 percent HDP – išlo najmä o výdavky na zdravotníctvo, školstvo či iné verejné služby. Sociálne výdavky boli iba na úrovni troch percent HDP. O 70 rokov neskôr sa situácia radikálne zmenila. Do verejných služieb ide iba pätnásť percent HDP a na sociálne dávky zhruba rovnako.
Tento trend naberá na obrátkach nielen v Spojených štátoch, ale aj vo všetkých krajinách OECD. Kým v roku 1980 tam boli sociálne výdavky na úrovni štrnásť percent HDP, v roku 2022 to už bolo 21 percent. Dôvodom tejto zmeny je demografia. Ľudia starnú a od štátu vyžadujú viac. Volia politikov, ktorí im vyššie sociálne dávky ponúkajú aj na úkor vyšších nákladov v budúcnosti. Zdá sa tak, že rastúci populizmus je odrazom starnutia populácie a bude ťažké mu zabrániť.
Následkom je, že na verejné služby sa alokuje stále menší objem zdrojov a na sociálne dávky čoraz väčší. Kvalita verejnej správy preto prirodzene upadá a cítia to všetci. Snaha o zmenu a reformu systému má minimálnu šancu uspieť. Kým v rokoch 1980 a 1990 prebehlo množstvo reforiem zameraných na podporu ekonomického rastu, po roku 2010 reformy zastali. Následkom bude negatívna slučka nižšieho ekonomického rastu, nižších investícií a vyššieho vládneho dlhu.
