Cena štátu
Hoci trend je zrejmý, mnoho krajín, ktoré budú vo svojich sociálnych politikách extrémne štedré a ich hospodárske politiky nebudú prorastové, prejdú ťažkou cestou. Príkladom je Grécko a Taliansko, ktoré finančná kríza ovplyvní na dekády. Slovensko ide podobným smerom.
Od roku 2013 HDP Slovenska narástol o dve tretiny, no sociálne platby sa takmer zdvojnásobili. Výber daní nestíha za rastom výdavkov. V takom prípade je potrebné ich financovať dlhom. A keď dlh narazí na svoje limity, radikálne sa zvýšia dane, tak ako v súčasnosti, čo ďalej utlmí ekonomický rast.
V takejto situácii je preto principiálne, aby politici pri moci dokázali nájsť takú kombináciu riešení, ktorá bude pôsobiť sociálne, no zároveň radikálne neovplyvní ekonomickú perspektívu krajiny. Posledný galimatiáš s daňami naznačuje, že aktuálna slovenská vláda sa na veci nepozerá touto optikou.
Jej prioritnou snahou je nájsť 2,7 miliardy eur za každú cenu. Tá cena môže byť veľmi vysoká najmä v porovnaní s alternatívami. Keďže sociálna politika vlády nie je založená na objektívnych a merateľných parametroch, ale politických preferenciách, v mnohých oblastiach ide za hranu udržateľnosti.
Existujú pritom možnosti šetrenia, ak by sa štát správal racionálnejšie. Ukazuje to napríklad nárast platov vo verejnej sfére. V roku 2013 verejný sektor dával na mzdy svojich pracovníkov 6,3 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už štrnásť miliárd. Výdavky na mzdy štátnych zamestnancov tak za vyše dekádu narástli o 120 percent. Ide o takmer dvojnásobný nárast v porovnaní s rastom HDP.
Štátny moloch je nielen väčší, ale aj menej efektívny. Len 10-percentné zníženie mzdových nákladov vo verejnej správe by ušetrilo miliardu a pol – viac, ako prinesie zvýšenie DPH.
Napriek tomu však nie sú výdavky celej verejnej správy na Slovensku v porovnaní s ostatným štátmi EÚ extrémne vysoké. Čo sa týka nákladov na zamestnancov, tie sa pohybujú tesne nad úrovňou desiatich percent HDP, čo je mierne vyššie ako európsky priemer. Aj spotreba samotného štátu na úrovni šesť percent HDP zodpovedá priemeru krajín EÚ. Problém Slovenska nie je verejná sféra ako taká, je ním rozbujnená centrálna vláda.
Náklady na exekutívu a legislatívu dosahujú na Slovensku úroveň 2,8 percenta, ukazujú dáta z Eurostatu. Väčšie náklady na vládu má iba Maďarsko, Bulharsko a Portugalsko. Európsky priemer je na úrovni dvoch percent. Ak by sa vláda na tento priemer dostala, ušetrila by ďalšiu miliardu eur.
Uvedené dáta ukazujú, že konsolidácia verejných financií primárne na základe zvýšenia daňového zaťaženia je chybná a možno až pokrytecká politika. Ak by vláda namixovala taký konsolidačný balík, že by tretinu ušetrila na sebe, tretinu na sociálnych výdavkoch a tretinu by zaplátala zvyšovaním daní, malo by to omnoho lepšiu perspektívu nielen s ohľadom na ekonomický rast, ale aj budúce investície do infraštruktúry.
Kým slovenské domácnosti môžu zniesť hospodársku politiku bez vízie a mnohé slovenské firmy sa jej prispôsobia, slovenské mosty ju sotva vydržia. Cena takejto politiky bude omnoho väčšia, ako si vláda myslí.
