Rast cez kvalitu
Vlastné predajne i reštaurácie sú podľa Janky to, čo pomohlo firmu nasmerovať k rastu. „Naši vlastní zamestnanci totiž vedia zákazníkom lepšie vysvetliť, čím sa líšime od niektorých iných mäsiarov,“ hovorí podnikateľka.
Pravda je aj to, že výrobné prevádzky podniku nie sú práve najmodernejšie. Napríklad na varené šunky dodnes využíva formy z čias socializmu. No od mnohých iných, oveľa väčších a modernejších mäsokombinátov sa ten jej líši zotrvávaním na starých tradičných postupoch výroby bez použitia chemických prísad, ktoré slúžia na urýchľovanie procesu údenia i zrenia.
„U nás nájdete v skladoch mimo mäsa iba soľ a koreniny. Nemáme tu žiadne chemické kokteily na urýchlenie výroby či zvýšenie objemu produktov.“ Kým v bežnej priemyselnej veľkovýrobe je klobása po namočení do tekutého dymu vyrobená za jediný deň, u nich ju údia na dreve a následne nechávajú vyzrievať celý mesiac. A pri sušenom mäse ide dokonca až o tri mesiace.
„Kto chce vyrábať z čerstvého mäsa rýchlo, musí si pomôcť iba chémiou. My sa spoliehame len na čas a chlad,“ hovorí Janka a dodáva, že prirodzené zrenie mäsových výrobkov môže zvládať iba skúsený a opatrný mäsiar. Akékoľvek chyby môžu všetko pokaziť.
Mäso Parížek Zdroj: Milan David
Majiteľka Mäsa Parížek sa na rozdiel od väčších mäsokombinátov spolieha iba na domáce slovenské mäso. I keď stenčené tuzemské chovy už dávno nepokrývajú celý domáci dopyt. „My veríme výhradne domácemu mäsu, lebo viem, odkiaľ pochádza, kedy bolo porazené, že je čerstvé a nebolo ho treba prevážať na väčšie vzdialenosti.“
Bez veľkých reťazcov
Na kvalitu podľa nej treba dohliadať aj v predajniach. V kancelárii má na monitore počítača kamerové pohľady do všetkých prevádzok. Ideálne by bolo, keby firma vedela celú výrobu predať iba vo vlastných objektoch. V súčasnosti cez ne prechádza až 60 percent výroby Mäsa Parížek. Ostatných 40 percent podnik dodáva do malých obchodov v rukách nezávislých predajcov.
„Ideálne pre nás je, ak za pultom stoja samotní majitelia menších obchodov. Tí sa totiž najviac starajú o kvalitu predaja,“ hovorí Janka Parížeková. „Keď u niektorého odberateľa vidím zlé vyloženie produktov, radšej s dodávkami končím. Sme k odberateľom aj drzí, no inak sa kvalita udržať nedá.“ S reťazcami jej podnik vôbec nespolupracuje. Tie ho síce oslovujú, ale ich cenové predstavy sú pre mäsiarstvo príliš nízke. „Reťazce nezásobujeme. Aj bez nich je o nás taký záujem, že ho ani nestíhame vykryť,“ dodáva.
Zisky zatiaľ slabinou
Istou slabinou podniku sú už dlhšie jeho dosť nevýrazné zisky. Za roky 2013 až 2015 dohromady zarobil iba necelých 60-tisíc eur. I keď ročné tržby z tohto obdobia presahovali vždy jeden a pol milióna eur. Predvlani dokonca Mäso Parížek skončilo v menšej strate 13-tisíc eur. Tá bola podľa majiteľky vyvolaná hlavne vyššími investíciami do naštartovania nového žilinského bistra. Firmu stálo až štvrť milióna eur.
Pre podnikateľku nie sú prioritou vysoké zisky, ale skôr to, aby firma naďalej udržiavala kvalitu a aby vôbec dokázala napredovať na náročnom trhu s nedostatkom pracovných síl. „My už pár rokov platíme našim pracovníkom tisíceurové platy, lebo kvalitní ľudia sú tým najcennejším kapitálom firmy.“ Ako dodáva, s rastom slovenských miezd žiadny problém nemá. „Naše platy musia ísť vyššie, lebo za Západom v nich zaostávame viac ako v produktivite a navyše vyššie mzdy rozhýbu aj ekonomiku,“ vysvetľuje a dodáva, že k rastu platov by sa mal pridať aj štát znižovaním odvodov.
Mäso Parížek Zdroj: Milan David
Pri získavaní nových ľudí sa Mäso Parížek neopiera len o zaujímavejšie platy. Už dlhšie spolupracuje aj s jedným banskobystrickým učilišťom, v podniku dnes praxuje až päť mladých mäsiarskych učňov. Ich dvaja predchodcovia sú v ňom už zamestnaní. „Pri praxi chlapcov v našej výrobe sme spojili moje nadšenie pre pedagogiku zo študentských čias s tým, že učilište má osvieteného riaditeľa, ktorý vníma význam remesiel,“ hovorí Janka.
