Aspoň v severoslovenskej rodine Parížekovcov sa to potvrdilo. Mäsiarovi Jánovi Parížekovi sa síce syn nenarodil, ale s jeho martinským podnikom Mäso Parížek pokračuje dcéra Janka. A to ešte zdedené mäsiarske tradície dodržuje až do tej miery, že aj nad nedávnou kauzou domácich mäsiarov s obchádzaním úradnej receptúry na spišské párky sa iba sarkasticky usmieva.
„Niekto tú receptúru nedodržiava, hoci pre nás je zase až príliš mäkká. Prečo v nej má byť zakotvená možnosť využívania fosfátov či kolagénových čriev? Čo to má čo robiť v spišských párkoch? My párky robíme tak ako v minulosti,“ hovorí Janka Parížeková, ktorá dokázala otcov pôvodne menší biznis od prelomu milénia posunúť na ročné tržby dva a pol milióna eur.
A to agilná päťdesiatnička vo firme už pár rokov do kumštu zaúča nielen svojho manžela, ktorého si zobrala len pred dvoma rokmi, ale aj jediného syna Jakuba. Ak sa osvedčí, v budúcnosti by sa mohlo Mäso Parížek dediť pre zmenu po meči, a nie po praslici, ako to bolo v jej prípade.
Rozbeh pred dôchodkom
Mäsiarska tradícia sa v rodine rozvinula začiatkom 60. rokov. Jej otec Ján spolu s manželkou Máriou vtedy odišli z Oravy do Martina pracovať do tamojších predajní mäsa. Začínali ako predavači a do zmeny režimu sa vypracovali na vedúcich predajní bývalého podniku Zdroj. Už vtedy za nimi do práce chodievali aj obe dcéry a priúčali sa remeslu.
Mäso Parížek Zdroj: Milan David
Ján sa po zmene režimu rozhodol, že chce vlastný biznis s mäsom. I keď vtedy mal už 55 rokov. A tak si od Zdroja prenajal predajňu, ktorú dovtedy viedol. Dlho v nej však nepodnikal, lebo v reštitúciách sa u ňu prihlásili pôvodní majitelia spred povojnového znárodnenia. To ho neodradilo – na mäsiarsku výrobu si kúpil inú budovu. Bývalú škôlku martinských tehelní, do ktorej kedysi chodili aj jeho dcéry. Prerobil ju na výrobu, odkiaľ začal zásobovať blízke predajne mäsa i údenín. Postupne vo výrobni Parížekovcov pracovalo až desať ľudí.
S rakúskymi skúsenosťami
Janka na rozdiel od svojej sestry v rodinnom podniku spočiatku nepracovala. K rodine sa pripojila až koncom roku 1996, keď v širšom centre Martina otvorila prvú predajňu Parížekovcov. Dovtedy mali pri svojej výrobni iba malý bufet.
Janka sa k rodine pridala po siedmich rokoch strávených v Rakúsku, kde pracovala v gastronómii. Najskôr umývala riad, ale keď sa naučila po nemecky, dotiahla to až na šéfku jedného kongresového centra. Práve v Rakúsku sa sama naučila aj veľa o podnikaní.
Mäso Parížek Zdroj: Milan David
„Bola to veľká škola života. Rakúšania boli už vtedy tam, kde my ešte stále len chceme byť,“ spomína manažérka s tým, že v Rakúsku videla, ako vysoko sú v biznise cenené rodinné firmy. „Aj to ma posunulo k tomu, že som doma nadviazala na podnikanie mojich rodičov,“ pokračuje a priznáva, že ako školáčka sa v mäsiarčine vôbec nevidela.
„V škole som sa dokonca hanbila priznať, že otec je mäsiar, keď iní spolužiaci menovali doktorov, inžinierov a podobne. Nakoniec som aj vyštudovala pedagogiku. No napokon ma to k rodinnému kumštu s mäsom aj tak pritiahlo,“ hovorí Janka, ktorá bola až sedem rokov vegetariánkou.
Veľkým povzbudením v rodinnom biznise pre ňu bolo, že sa jej vydaril hneď prvý projekt. Martinskú predajňu mali stále plnú zákazníkov a nestačili ju zásobovať. „V 90. rokoch tu mäsiarska výroba nebola veľmi kvalitná, a tak bol o otcove tradičné výrobky podľa starých receptúr veľký záujem. Obchod sme mali od začiatku zariadený celý v dreve, tak ako som to videla v Rakúsku, a aj to k nám lákalo ľudí,“ hovorí podnikateľka.
Predajňu pritom otvárala, keď ešte bola so synom po návrate z Rakúska na materskej. A to ho vychovávala ako slobodná matka sama. „Jednoducho som sa na materskej nudila, musela som niečo robiť,“ spomína.
Nový líder do zlých časov
Jankina sestra sa neskôr osamostatnila a rozbehla v Martine vlastnú predajňu mäsa. Janka od otca prevzala vrcholové vedenie nad rodinným mäsiarstvom v roku 2003. Bolo to v rokoch, keď domáci trh už ovládali nové veľké predajné siete z cudziny, ktoré tlačili ceny potravín nižšie. Pre mäsiarstvá stojace na tradičných, a teda aj drahších výrobných postupoch išlo o veľmi náročné obdobie.
„Otec vtedy vravel, že do roka skončíme, lebo znižovanie kvality vlastnej výroby nikdy nedopustíme. Nejakých päť rokov sme pri dodržiavaní pôvodnej kvality aj išli s obratmi nadol, ale potom sa to otočilo a odvtedy znova rastieme,“ hovorí Janka.
Mäso Parížek Zdroj: Milan David
Sedem rokov bola vegetariánkou, dnes riadi rodinný biznis s mäsom
Ešte pred krízou tržby Mäsa Parížek nedosahovali ani milión eur. No za vlaňajšok sa už vyšplhali na dva a pol milióna eur.
Firma dáva prácu až 40 ľuďom. Polovica z nich pracuje v martinskej výrobni, ktorá dodnes stojí vedľa tehelní. Ostatní sú v predajniach rodiny a tiež v jej stravovacích zariadeniach. K prvej martinskej predajni medzičasom pribudla v tom istom meste ďalšia a jednu má mäsiarstvo už aj v Žiline. Navyše, od začiatku vlaňajška funguje v Žiline aj prvé bistro rodiny. Nápad predajne mäsa spojenej s vlastnou kuchyňou si doniesla podnikateľka opäť z ciest po Európe. Okrem toho má prenajaté aj dve chaty v Malej Fatre – Chatu pod Chlebom a Chatu pod Suchým. Aj v nich si turisti kupujú jedlá z produktov mäsiarstva.
