Nevyužitá príležitosť
Vzadu sa tiež niečo zmenilo. Vo výhľade dopredu viac bránia predné operadlá s integrovanými hlavovými opierkami. V strede zadnej lavice zas hlavová opierka chýba, chýba aj bezpečnostný pás. Mrknem do technických údajov a vidím, že Type-R je skutočne homologovaný len ako štvormiestny.
Potom však považujem za premárnenú príležitosť, ak plochá zadná lavica ostala pôvodná. Je síce celkom pohodlná, aj miesta je tu nadostač, ale takéto temperamentné auto by si zaslúžilo aj vzadu aspoň náznakovo anatomicky tvarované sedenie. Ak sa budem zubami-nechtami držať, čoho sa len dá, sotva to umocní môj športový zážitok.
Tých, čo prepadlo podozrenie, či aj kufor nestratil nejaké litre kapacity, však môžem upokojiť konštatovaním, že aj kufor verzie Type-R so svojimi 420 litrami objemu patrí k najpriestrannejším v konkurencii kompaktných hatchbackov.
Beriem ho aj do mesta
Zľahka upravený štvorvalec prevzatý z predchádzajúcej generácie Type-R má predovšetkým preladený výfukový systém s vyššou priechodnosťou, čím sa zvýšil maximálny výkon na 235 kW (320 k), teda o 10 koní.
Softvérová mapa riadiacej jednotky sa mení podľa zvoleného jazdného režimu – Comfort, Sport alebo R+. Viem, že tí, čo majú o tento typ auta záujem, si kladú otázky, či sa hodí aj na každodennú jazdu do práce. Odpoveď znie – nebude vás trápiť privysokou spotrebou ani veľkým nepohodlím.
V komfortnom móde sa totiž prispôsobuje aj charakteristika pruženia. Type-R má síce tuhý podvozok, ale nie drsný a je aj veľmi dobre utlmený. Nameraných priemerných 7,8 l/100 km tiež považujem za celkom prijateľnú spotrebu.
Zdroj: Honda
Medziplyn dávkuje namiesto mňa
Paradoxne akustický prejav prepĺňaného štvorvalca nie je jeho silnou zbraňou. Keď motor ženiem do otáčok, ťah dravca cítim až v špiku kostí. Kabínu pritom zaplní jeho hlasité echo, ale v tomto type áut zvyčajne počúvam niečo ešte sýtejšie a dramatickejšie. Aj typických pľuvancov do výfuku pri decelerácii sa motor zdržiava.
Ak ide o akustiku, mal by som ho chváliť vari len za automaticky dávkovaný medziplyn pri podraďovaní, ale nechválim. Keby tu bol automat, nech sa páči, ale pri manuálnej prevodovke si medziplyn radšej „sáčkujem“ sám. Pritom uznávam, že nie tak precízne. Potom už motoru nemám vlastne čo vyčítať. Páči sa mi, že napriek turbodopingu si zachováva lineárne rastúci ťah, pritom ako správny turbomotor disponuje robustnou silou už na samom spodku.
Keď sa strelka otáčkomeru pod plným plynom ženie ozlomkrky nahor, spočiatku len hádam ten správny okamih radenia, skôr ako zaúčinkuje obmedzovač. So striedavým úspechom. Potom si všimnem, že svetelné linky nad stupnicou otáčkomeru, ktoré vyzerajú, že sú tam len na parádu, vždy v ten pravý okamih bliknú a odvtedy radím pod ich taktovkou.
