Ale medzi nami – osobne si pre tento typ auta neviem predstaviť lepšiu reklamu ako majstrovský titul v rely alebo rýchlostný rekord na pretekárskom okruhu. Aktuálnej Honde Civic prakticky súčasne s jej debutom na jar minulého roka takéto hviezde antré pripravila jej najostrejšia verzia Type-R, keď prekonala traťový rekord na severnej slučke Nurburgringu v kategórii áut s predným pohonom.
Teraz Hondu Civic Type-R GT preberám na test. Uvedomujem si, že pod jej prednou kapotou čaká na svoju príležitosť štvorvalec 2,0 VTEC Turbo, ktorý – keď na to príde, pošle nefalšovaných 320 koní na prednú nápravu. Uvedomujem si, že je to priamy konkurent takých matadorov, ako sú Ford Focus RS, Seat Leon Cupra, Peugeot 308 GTi alebo VW Golf R. Asi tušíte moje emocionálne nabudenie.
Zdroj: Honda
Dizajnér sa dostal k slovu
Hondu Civic Type-R predchádzajúcej generácie som skúšal po prvýkrát pred dvoma rokmi. Bol to tiež neúprosný dravec, ale zvonka aj mne – fanúšikovi tuningovej scény pripadal akosi preexponovane. Toto je už iná káva. Aj tento Type-R hýri prídavnými krídelkami aj obrovským krídlom, širokými prahmi, vytiahnutými blatníkmi, žraločími plutvami a plutvičkami... a panebože, až trojicou výfukových hrdiel. Lenže teraz vidím pred sebou harmonický celok. Záverečné slovo mal totiž pán dizajnér.
S týmto autom nesplyniete v dave. Budú vás upodozrievať, že prevážate pretekársky špeciál na Slovakia ring po vlastnej osi. Ako čerešne na torte sa na ňom vynímali panensky dokonalé ľahkozliatinové dvadsiatky na pozadí s purpurovými strmeňmi Brembo. Vynímali... To sa už presúvam v čase do momentu, keď hondu po teste vraciam. Hanbím sa. Zo štyroch diskov ostal nepoškodený len jediný, pritom bohuprisahám, že som nechytil žiaden väčší výmoľ.
Dvakrát zaľúbený
Prinútim sa do hlbokého podrepu a znásilňujúc vysokú bočnicu sedadla vodiča, súkam sa za volant. Zapadnem a cítim sa ako v pasci. Už viem, že budem musieť poriadne zmobilizovať príslušné svalstvo, keď budem chcieť vystúpiť. Z toho, čo vidím, som nadšený. Takto nejako si predstavujem zónu pilota športového auta. To kreslo s integrovanou hlavovou opierkou pripomína pretekársku škrupinu, no nie je také sparťanské. Má efektne prešívané semišové čalúnenie, jeho vysoké bočnice ma obopínajú, akoby bolo vyrobené na mieru (neviem, čo si povedia lepšie a oveľa lepšie živení vodiči).
Sklon sedáka sa síce nedá regulovať, ale lepšie by som ho nenastavil. Sedím nízko, ako sa len dá, teda o 50 mm nižšie ako v predchádzajúcej generácii, ktorá mala palivovú nádrž pod prednými sedadlami. Do radiacej páky sa zamilujem hneď dvakrát. Najprv keď siahnem na jej hlavicu, potom keď „roštujem“ po krátkych presne vymedzených dráhach.
Pri jej kulise vidím plaketu s vyrazeným poradovým číslom R – 05208. To pre prípad, že by vás doposiaľ neopustil pocit, že sedíte v hromadne vyrábanej konfekcii. Volant? Ako vyzerá, tak dobre sa aj drží. Len architektúra prístrojového štítu mi nekonvenuje s charakterom auta. Kvitujem, že v ňom dominuje veľký otáčkomer, bol by som však radšej, keby mu sekundoval aj ručičkový rýchlomer, a nie tento digitálny.
Zdroj: Honda
