Prečo je Honda Civic Type-R kráľovnou zákrut

Nie som blázon

Chválim aj spojkový pedál, že napriek obrovskému krútiacemu momentu, ktorý spojka prenáša, nekladie odpor, ktorý by stál za osobitný komentár. Ale aby ste nenadobudli dojem, že zvládať Type-R s kladou na plyne je selanka. Hlavne keď prepnem do módu R, podvozok stvrdne, doslova cítim, ako ma pri konštantne zošliapnutom akcelerátore motor katapultuje a súčasne zatlačí do kresla.

Zdroj: Honda

Trochu gumové riadenie sa skráti a napriami a ja cítim na zvlnenej trati, ako sa mi riadenie pokúša vymknúť spod kontroly. To pravé orechové nastáva na prahu oblúka. Type-R sa necháva doň strhnúť až podozrivo ochotne, a keď čakám pretáčavú tendenciu s vonkajším predným kolesom, zrejme hlboko zaboreným do asfaltu ma nemilosrdne ťahá dovnútra zákruty, až ju musím intuitívne volantom vypúšťať.

Opakujem znova a znova partiu po sebe nasledujúcich zákrut vždy s vyšším nasadením a nechápem tú odolnosť voči odstredivej sile. Skúšam plyn náhle uvoľniť a čakám odhodenie zadku, ale namiesto ostrej kontry stačí mierne uvoľniť riadenie. Tak si v duchu kladiem teoretickú otázku. Môžem sa priblížiť k hranici možností tohto auta? A odpovedám si – nie som blázon.

Záver

Honda Civic Type-R najnovšej generácie ma okúzlila zjavom. Kvitujem, že má v komfortnom režime mäkší podvozok ako jej predchodca, a tým je aj použiteľnejšia v bežnej premávke. Zachovala si dramatickú akceleráciu, medzigeneračne jej jazdné vlastnosti stratili síce na zábavnosti, to mi však neprekáža. Skôr vyzdvihujem jej na prednokolku až neskutočné trakčné vlastnosti alebo ak chcete grip, ktorý dovoľuje absolvovať oblúky s bájnym preťažením. Nová Honda Civic Type-R je pre mňa nekorunovaný kráľ zákrut.