To, čo pri prvých hodinách pobytu v krajine určite zaujme, je vzhľad miestnych. Ženy chodia tak ako v iných arabských krajinách v dlhých abájach, ktoré majú na civilnom oblečení. Tváre si väčšinou nezahaľujú, ženy pracujúce vo verejných úradoch a miestach to majú dokonca zakázané. Muži nosia dlhé košele – dišdaše a vyzerajú vždy ako zo škatuľky, dokonca majú na nich aj šnúrku, ktorú si striekajú parfumom. Keď sme sa nášho sprievodcu Mohammeda pýtali, ako je možné, že všetci vyzerajú, ako by oblečenie práve vytiahli zo skrine, povedal, že každý ich má v aute aj niekoľko a podľa potreby sa cez deň prezlečie.
Omán, plážové stredisko Zdroj: Jarmila Horváthová
Od mužov z ostatných arabských krajín sa Ománčania líšia pokrývkou hlavy – nosia typickú ománsku čiapočku kumma alebo do štvorca zavinutý turban – a všetko musí farebne ladiť s dišdašom. Jednoducho, sú to parádnici.
Bohatá história
Omán je aj krajina s bohatou históriou. Lákadlom pre turistov je napríklad mestečko Nizwa s mohutnými hradbami, hradom, pekným trhom, ktoré bolo už v 6. a 7. storočí centrom obchodu a tiež bolo hlavným mestom krajiny. Celý Omán je doslova posiaty viac alebo menej zachovanými pevnosťami – napríklad pevnosť Bahla, ktorá sa nachádza 25 km od Nizwy, bola postavená v 12. storočí a patrí medzi pamiatky zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Štyri ženy? Preboha, nie
Štátnym náboženstvom v Ománe je ibádíjský islam, čo je vlastne tá najpôvodnejšia podoba islamu, ktorá existovala ešte pred delením na sunnitskú a šiítsku vetvu, pričom Ománčania toto delenie ani neuznávajú. Hovoria, že islam je len jeden. Aj krajina celkovo zastáva v konfliktoch medzi stúpencami obidvoch vetiev neutrálny postoj.
Umiernenejšie chápanie islamu sa prejavuje aj vo väčšej otvorenosti Ománčanov k iným náboženstvám, ale možno aj v obyčajnejších veciach – keď sme ich poprosili, zapózovali nám aj dvojice na fotografovanie, kým inde sa človek u žien stretne väčšinou s odmietaním.
Omán, podvečer vo Wahibskej púšti Zdroj: Jarmila Horváthová
Krajine vládne sultán Kábús ibn Saíd a počas jeho vlády získali ženy rovnaké práva ako muži, najmä v oblasti vzdelania a uplatnenia sa v práci. Študujú na univerzitách, pracujú vo všetkých oblastiach, napríklad štátna tajomníčka ministerstva turizmu je žena. A tiež rady (a rýchlo) šoférujú.
Mohammed nám s pobavením hovoril, že jeho manželka s obľubou šoféruje jeho športiak a jeden mesiac mu prišlo asi 10 pokút za prekročenie rýchlosti. Na ceste, po ktorej jazdila do práce, totiž pribudla značka obmedzujúca rýchlosť a ona si ju nevšimla... a stacionárne radary zaznamenávajúce rýchlosť sú pri cestách pomerne časté.
Aj v Ománe je povolené mnohoženstvo, ale väčšina miestnych pri otázke, či majú alebo plánujú viac žien, so smiechom zavrtela hlavou. Každú ženu totiž po materiálnej, duševnej aj telesnej stránke treba rovnako „zaopatriť“ a to sa zdá súčasnej generácii mužov už príliš náročné. Hoci Mohammed pripustil, že časom by možno nad druhou manželkou uvažoval. „Ale viac nie. Štyri, ako je to povolené, si so svojím príjmom môžu dovoliť tak lekári, tí na ne zarobia,“ zasmial sa.
Aj tu sa časy menia, kým rodičia dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov si zakladali rodiny 16- či 18-roční a mali šesť a viac detí, dnes nie sú ani 30-roční slobodní mládenci a devy vzácnosťou. „Ja by som chcel manželku z Európy a dve deti,“ zasmial sa 28-ročný sprievodca Hamood, keď sme sa ho pýtali, či sa ešte neplánuje ženiť.
Omán, predavač ovocnej šťavy Zdroj: Jarmila Horváthová
