Mission Impossible: Dostať chorého kolegu z pracoviska

Podobný príbeh, aký napísala predavačka jedného z bratislavských obchodných centier Dáša na sociálnej sieti, pozná vari každý pracujúci. Aj Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa často nosia do práce bacily namiesto ohľaduplnosti voči kolegom.

Práca namiesto periny

Sociálna poisťovňa vlani zaevidovala vyše 800-tisíc nových prípadov práceneschopnosti. Najčastejším dôvodom, pre ktorý lekári „vypísali“ zamestnancov z práce, bola chrípka alebo iné choroby dýchacej sústavy, tvorili až 38 percent všetkých ukončených PN-iek.

Koľké z nich boli len zásterkou pre vytriezvenie z víkendovej oslavy alebo predĺženie dovolenky, nevedno. Rovnako neexistujú ani štatistiky, ktoré by zachytili opačný prípad – teda koľko ľudí zamierilo do práce, hoci pre svoj zdravotný stav mali ísť skôr do ambulancie a ostať doma. Personalisti tento jav nazývajú prezentizmus a na Slovensku je relatívne rozšírený.

Strata príjmu

Dôvodov, pre ktoré idú ľudia do práce aj počas choroby, je mnoho. V prípade manažérov ide o pocit nenahraditeľnosti v práci, obava, že výpadok dochádzky naštrbí dobre rozbehnutú kariéru, ale aj tlak termínov a nadriadených. Pre priemerne platených ľudí môže byť podstatným dôvodom aj strata príjmu.

Ostať pod perinou s horúcim citrónovým čajom na nočnom stolíku totiž znamená pre zamestnanca výrazný prepad platu. Počas prvých troch dní práceneschopnosti na štvrtinu a v nasledujúcich dňoch na 55 percent z denného vymeriavacieho základu.

Odpor preto cítiť aj na reakciách, ktorými budúcu mamičku z úvodu článku počastovali mnohí diskutujúci na internetovom fóre: „Choď sa vypísať na rizikové tehotenstvo, aby si vedela, aké to je, žiť zo 60 percent platu.“ Alebo: „Doplatíš chorej kolegyni mzdu, keď pôjde kvôli tebe na PN?“ Či: „Nie každý si to môže dovoliť po finančnej stránke. Pokiaľ vládze pracovať a nie je vážne chorá, tak prečo by mala ísť na PN? Keď nechce, tak nechce!“

Odhady strát

Chorý pracovník však škodí nielen sebe, keď si neliečením ochorenia koleduje o chronický zdravotný problém v budúcnosti, ale aj svojim kolegom a tým aj firme, ktorá ho platí. Straty, ktoré podnik utrpí, ak sa chrípka roznesie po celom pracovisku, sú omnoho väčšie ako niekoľkodenný výpadok jednej osoby.

Kanadská poisťovňa Canada Life prišla s prieskumom, že 80 percent ľudí sa nakazí prenosnou chorobou na pracovisku. Ekonomický dosah chrípky v 320-miliónových USA v podobe nákladov na zdravotnú starostlivosť, na prepad produktivity či v dôsledku úmrtí odhadla jedna univerzitná štúdia na 5,8 miliardy dolárov ročne.

Iná štúdia v susednej Českej republike vypočítala ročné náklady chrípky na 2 115 eur na jednu osobu v strate produktivity a nákladoch na strane poisťovne, zamestnávateľa, pacienta a štátu. Holandský Trimbos Instituut zase vyčíslil, že človek pracujúci so zhoršeným zdravím stojí firmu iba v zníženej výkonnosti sedem pracovných dní za rok.

Kto má prednosť

Pravdepodobnosť, že infekčný kolega na pracovisku nakazí vírusom svoje okolie, je vysoká. Otvorené kancelárske priestory, výrobné haly či iné priestory, kde sú spolu desiatky či dokonca stovky pracovníkov, sú na šírenie chrípky ako stvorené, najmä ak majú centrálnu klimatizáciu a obmedzené možnosti vetrania.

Sú teda prednejšie práva chorého alebo zdravého?