Šoférska ekvilibristika do 800 m nad morom
My sme ostali pri poznávaní a turistike a prekvapilo nás, ako je najmä južné pobrežie husto osídlené. Má to svoju logiku, na juhu je totiž najlepšie počasie. Celá Madeira je hornatá a najvyššie kopce v strede ju rozdeľujú vlastne na dve klimatické pásma – na severe je chladnejšie, oveľa častejšie tam prší a celoročne fúka. Juh je slnečnejší, možno s výnimkou leta je tu celoročne príjemnejšia klíma. Sever je zase, čo sa prírodných scenérií týka, krajší, divokejší ako juh.
Chodec je kráľ
Príjemne prekvapený musí byť slovenský chodec z vodičov na Madeire. Tak ako v zahraničných sprievodcoch upozorňujú, že chodec na Slovensku nemá na priechode automaticky prednosť, na Madeire by mali upozorňovať, že ju vždy má, takže môže veselo vkročiť na cestu a nemusí čakať. Každé auto totiž zastaví pred priechodom automaticky, preto sú napríklad semafory pri nich naozaj len na najrušnejších cestách. Za týždeň sa nám nestalo ani raz, že by niekto pred priechodom pre chodcov, ak sme stáli (alebo niekto) na okraji cesty, nezastavil.
Hlavné mesto Funchal, ktoré je na juhu a je hlavným turistickým centrom, je živá a rušná metropola s desiatkami hotelov, postavenými ešte v časoch, keď sa stavali megazariadenia. Hoci väčšina z nich už je zrekonštruovaná, keď sa vyberiete na výlet loďou popri pobreží, tak hotelová časť Funchalu vyzerá z diaľky podobne ako bratislavská Petržalka. Zblízka je pohľad naň lepší ako z diaľky.
Jeden z desiatok vodopádov Zdroj: Jarmila Horváthová
Nad hotelmi, ktoré sú pri mori, sa na okolitých kopcoch rozkladajú tisícky domčekov, do výšky cca 800 metrov nad morom. Až úplne hore, po úzkych kľukatých cestách jazdí miestna doprava a šoférske umenie vodičov autobusov (ale aj všetkých, ktorí tu jazdia) sme naozaj obdivovali. Miestnou dopravou sa dokonca dá ísť aj k jednej z hlavných funchalských atrakcií na kopec Monte, kde je kostol zasvätený patrónke mesta a tropická a orientálna záhrada.
Od mora tam vedie lanovka a tiež turistické autobusy (stoja rovnako, 16 eur), ale ak sa človek trošku v meste zorientuje, zistí, že rovnakú službu mu urobí aj normálny autobus mestskej dopravy za dve eurá. Tie chodia tiež z centra, akurát to s nimi trvá dlhšie. Vychýrenú botanickú záhradu nad mestom, kam sa tiež dá dostať inou lanovkou alebo turistickým autobusom, ale tiež MHD, sme teraz nestihli. Povedali sme si, že tú si necháme na jarnú návštevu, ktorú nám tak každý odporúčal.
Keď na výlet, tak džípom
Výlety po ostrove živia na Madeire desiatky cestovných kancelárií a agentúr. Môžete sa s nimi vybrať na západ, juh, východ, sever, normálnym autobusom, mikrobusom, džípom, vybrať si organizátora až na mieste, napríklad podľa cien (aj keď rozdiely nie sú veľké) alebo podľa toho, aký sympatický vám je výklad agentúry... Alebo sa orientovať podľa hodnotení klientov na Tripadvisore. Prípadne si požičať auto a brázdiť ostrov na vlastnú päsť.
Rybárska dedinka Camara de Lobos pri Funchale Zdroj: Jarmila Horváthová
Výborné šoférske schopnosti sú podmienkou, lebo v podstate skoro stále sa jazdí po serpentínach, stúpania striedajú klesania s až 30 % sklonom (17 stupňov) sú tu úplne bežnou vecou. Ak trpí niekto závratmi alebo kinetózou, nie je preň Madeira tou pravou destináciou. Keďže požičať auto sme si netrúfli, z troch možností, ako ostrov spoznávať, ostali autobus, mikrobus a džíp. Vybrali sme si tú poslednú. Výlety džípmi sú síce drahšie ako busmi, ale zážitok za to stál. Jazdí sa autami, kde okrem šoféra sprievodcu berú maximálne päť ľudí, takže v podstate je to privátny výlet.
Náš šofér Diogo bol offroadový nadšenec, s kolegami z ostatných cestoviek sa vraj stavajú, kto bude mať po výlete najšpinavšie auto. Podľa toho vyzerala aj trasa po západe ostrova – medzi jednotlivými výletnými miestami, ktoré boli v programe, sme jazdili po madeirských eukalyptových lesoch, tiež sme sa vyškrabali na kopec, ktorý mal 1 500 metrov. Keď sme potom naň pozerali zdola, celkom sme nechápali, ako sa tam mohlo auto dostať. Boli sme na vyhliadkach, kam sa mikrobusom alebo autobusom nedá dostať, jednoducho, videli sme zákutia, kam sa pri bežných výletoch nechodí. Ešte krajší je vraj na džípoch východ ostrova, kde je tých pre iné dopravné prostriedky nedostupných vyhliadok ešte viac.
