Zavlažovacie kanály ako turistická atrakcia
No kam sa chodí, a to vo veľkom, sú túry po levadách. Levady sú vlastne zavlažovacie kanály, ktoré zvádzajú vodu z hôr do údolí, a keďže všade na Madeire sú políčka a terasy, doteraz tento systém, ktorý začali budovať ešte v šestnástom storočí, funguje. Levád odvtedy vybudovali tritisíc kilometrov a na ostrove ich je vyše dvesto. No a keďže ich treba udržiavať a pravidelne čistiť, vybudovali popri nich aj sieť chodníkov a cestičiek, po ktorých ľudia, ktorí sa o levady starajú, chodia. Už desiatky rokov po nich však chodia najmä turisti. Lebo Madeirčania urobili z prechádzok popri levadách jednu z hlavných turistických atrakcií ostrova a zdroj príjmov.
Takisto ako si môžete kúpiť poznávací výlet po ostrove, môžete si v početných agentúrach kúpiť túru po niektorej z levád. Väčšina z nich je nenáročná, možno si vybrať poldennú alebo celodennú, prevýšenie je väčšinou minimálne, všetky vedú bujnou vegetáciou, a ak sa počasie v horách vydarí, máte ako bonus aj úžasné výhľady.
Džípom cez madeirský les Zdroj: Jarmila Horváthová
Kým pri poznávaní ostrova sú organizované výlety možno lepšie ako individuálne, pri turistike po levadách si stačí kúpiť jeden výlet so sprievodcom, aby sa človek zorientoval a ďalšie mohol potom absolvovať individuálne. V dobrých knižných sprievodcoch sú podrobne opísané možnosti, ako sa ku každej z levád dostať autom aj verejnou dopravou, a keďže cesty vedú popri kanáloch, nie je v princípe veľmi kde zablúdiť.
Funchal lacnejší ako Bratislava
Čo na tomto ostrove tiež prekvapí, sú ceny – potravín v supermarketoch, ale aj v reštauráciách. Ak človek žije v Bratislave, nikde na svete sa mu v kaviarňach a reštauráciách nezdá nejako mimoriadne draho, povedali sme si už v zahraničí niekoľkokrát, ale ceny na Madeire nás naozaj prekvapili. Funchal je napríklad plný štvor- a päťhviezdičkových hotelov, takže sa dá predpokladať, že sem chodí aj solventnejšia klientela.
Ale ceny v kaviarňach, pekárňach, reštauráciách sú veľmi prijateľné. Napríklad espresso v snack bare (a všade bolo výborné) stálo od 0,70 eura, v reštaurácii jedno euro, výborné hlavné jedlo z ryby alebo mäsa v slušnom podniku, v peknom prostredí s množstvom personálu medzi 10 až 14 eurami. Koláče v cukrárňach a pekárňach stáli okolo 1,50 eura.
Ulica v starom Funchale Zdroj: Jarmila Horváthová
Nedalo sa neporovnávať, že v podobných podnikoch v Bratislave máme skúsenosti s cenami o tretinu vyššími, káva a koláče sú na Slovensku (nielen v Bratislave) bežne dvojnásobné. Nechápali sme... Zato sme pochopili Funchalčanku Saru, ktorá nás sprevádzala na jednej z túr, prečo nám hovorila, že ľudia na Madeire sú spolu s obyvateľmi Porta najspokojnejšími obyvateľmi Portugalska. V takej prírode, počasí a pri takých cenách sa im nečudujeme.
Poznávanie Madeiry
nemusí to byť drahé. Poznávacie zájazdy na Madeiru v ponuke slovenských cestovných kancelárií sú dosť drahé. Týždňový zájazd v štvorhviezdičkovom hoteli s polopenziou stojí 1 400 eur, o deň dlhší zájazd v trojhviezdičkovom hoteli s raňajkami v kombinácii s Lisabonom 1 700 eur. Ak ovládate aspoň základnú angličtinu a zaobídete sa bez slovensky hovoriaceho sprievodcu, poznávanie tohto ostrova vyjde oveľa lacnejšie. Nás stála spiatočná letenka Viedeň – Funchal 180 eur, ubytovanie na sedem nocí 240 eur, čiže jedného 120 eur. Bol to trojizbový byt s veľkou terasou s výhľadom na more 1,5 km od centra mesta, rezervovaný cez medzinárodný rezervačný portál. Celodenné výlety po ostrove mikrobusmi s miestnymi agentúrami stoja okolo 25 eur. Týždňový komfortný pobyt nás vyšiel na osobu 400 eur. Strava a nákupy v supermarkete na raňajky vyjdú na cca 100 až 140 eur na týždeň.
Miestne špeciality. Špecialitou miestnej kuchyne je ryba Aphanopus carbo (po anglicky Black Scabbardfish a portugalsky Espada), ktorá sa loví pri brehoch Madeiry a podáva sa ako vyprážaný filet buď s banánmi a marakujou, alebo s mangom. Ak sa spýtate, čo si máte na Madeire dať, určite vám odporučia toto jedlo. Kombinácia s ovocím sa síce môže zdať nezvyčajná, ale chutila nám. Druhým jedlom, ktoré často odporúčali a vyskúšali sme ho, bol špíz z hovädzieho mäsa s bobkovým listom (vavrínovcom) napichnutý na konári z vavrínového stromu, ktorý dodával mäsu delikátnu chuť. Do tretice – jedlom, ktoré ponúkajú ako predjedlo v každej reštaurácii a predávajú ho aj v množstve stánkov, je bolo de caco, miestny chlieb, do ktorého sa niekedy pridáva aj sladký zemiak a pečie sa na bazaltovom kameni. Klasický sa servíruje plnený s cesnakovým maslom, sofistikovanejšie verzie aj so salámou, syrom, s morskými plodmi atď. Na pitie okrem madeirského vína treba vyskúšať ponchu – koktail z citrusov, medu a rumu.
