Špina a nebezpečenstvo? To sú mýty
Ako hovorí P. Koutný, prístup k čistote je tu horší, no nie je podľa neho pravda, ako sa píše v niektorých cestopisoch, že je tam neskutočný neporiadok. „Práve naopak, na mnohých miestach, aj pri malých predajniach s vodou, ľudia medzi štvrtou a piatou ráno umývajú chodníky vodou a saponátmi. Sú veľmi naviazaní na svoju pôdu, väčšinou len tak nevyhodia odpadky na zem,“ hovorí.
Zdroj: Peter Koutný
Vyvracia aj mýty, podľa ktorých sa v Peru nedorozumiete inak ako kečuánsky a že je to nebezpečná krajina. Je síce pravda, že v minulosti tu fungovali rôzne teroristické organizácie, no to je už minulosťou, hoci dodnes majú tie najbohatšie vrstvy obavy z únosov detí či vykradnutia. V Peru sa tak vyskytujú satelitné mestečká, kde sú domy obohnané vysokými múrmi, elektrickými drôtmi, zabetónovanými rozbitými fľašami a vlastnou ochrankou. Dodnes si však miestni vážia svojho bývalého prezidenta Alberta Fujimoriho, ktorý sa ocitol v čilskom väzení pre korupciu práve za to, že si dokázal poradiť s mnohými zločineckými organizáciami.
Počas slávností si Peruánci vyrábajú masky napodobňujúce Španielov. Zdroj: Peter Koutný
Politiku ako takú Peruánci neriešia. Sú z nej frustrovaní a dokonca vraj viac ako Slováci. Starajú sa preto skôr o svoju pôdu a oveľa živšie debaty s nimi zažijete o jedle. Peruánska kuchyňa je podľa P. Koutného doslova famózna. Ako hovorí, ak pre nič iné, tak len pre gastronomický zážitok sa oplatí túto krajinu navštíviť. Tak ako ľudia a kultúra sa v rámci jednotlivých oblastí líšia, platí to aj v prípade jedla. Okrem tradičnej peruánskej kuchyne sa tu dajú nájsť peruanizované verzie čínskych či japonských jedál. To, na čo sú Peruánci veľmi hrdí, sa volá ceviche. Ide o čerstvé surové ryby marinované v citrusových šťavách s koreninami, paprikou a prípadne aj cibuľou.
„Potkan“ na tanieri
Ako prvé by si však v Peru podľa P. Koutného mal dať každý cudzinec čierne mušle, ktoré sa nevyskytujú inde na svete iba v oblasti Tumbes. „Je to veľmi aromatická pochúťka, ktorá sa konzumuje surová alebo tepelne upravená, napríklad v rizote. Údajne je to aj veľké afrodiziakum,“ hovorí s úsmevom na tvári. Ten mu nemizne ani pri spomienke, ako prvýkrát ochutnal morské prasa, ktoré v Peru chovajú a jedia asi ako Slováci zajace.
Karajía sarkofágy sú jedinečné. Zdroj: Peter Koutný
Na tanieri vyzerajú ako potkany, keďže sa servírujú kompletne s pazúrmi či zubami. Chuťou pripomínajú jemné kura alebo zajaca a najlepšie vraj chutia líčka. „Treba však vedieť, kde si tieto morské prasatá dať. Skôr ako v reštaurácii by som si ich dal u niekoho, kto ich chová doma. Musia byť totiž dostatočne veľké a dobré ochutené. Nevyhnutná je napríklad bylina huacatay, bez ktorej si to neviem predstaviť,“ hovorí cestovateľ.
Najlepšie sa je v chatrči
Kdekoľvek sa chcete Peru najesť, nemôžete byť sklamaní. Dokonca aj reštaurácie, ktoré na prvý pohľad vyzerajú úplne obyčajne, dokážu turistovi vykúzliť na jazyku dovtedy nepoznané chute. O spopularizovanie miestnej kuchyne sa postaral hlavne šéfkuchár Gastón Acurio. Niektorí dokonca tvrdia, že vo svete je známejší ako Jamie Oliver. Keď ešte nebol G. Acurio taký populárny, napísal recenziu jednej reštaurácie na severe Peru. Volá sa La Balsa a nachádza sa pri meste Barranca. No ak by ste ju hľadali na internete, bola by to strata času. Je to doslova chatrč, no čistá, ktorá nemá ani jedálny lístok, tobôž webovú stránku. Napriek tomu tam vraj pripravujú najlepšie peruánske jedlo.
Morské prasa v Južnej Amerike chovajú na rovnaký účel, ako sa v Európe chovajú králiky. Zdroj: Peter Koutný
