Zrejme to nie je až také ťažké. Peru, ktoré sa označuje aj ako etnologické puzzle, je rôznorodé po všetkých stránkach. Pokojne sa vám môže stať, že sa ráno prechádzate po pláži, na obed sa ocitnete v pralese a večer si líhate do chatky v horách. Každá z týchto oblastí má pritom svoj ráz. Napríklad len na ostrove Taquile ležiacom na jazere Titicaca nájdete štrikovať mužov. Už päť-, šesťroční chlapci tam štrngocú ihlicami, lebo muž tam nie je mužom, kým sa nenaučí štrikovať. Dovtedy nemá šancu ani u ženy.
Lodičky Caballito de Totora v ekologickej rezervácii Huanchaco Zdroj: Peter Koutný
Fanúšikova reality šou hrdí na svoju identitu
Vlastný charakter si Peru zachováva napriek tomu, že rokmi cítiť, ako sa krajina amerikanizovala. Na uliciach vyrástlo veľa fast foodov, na domoch pribudli satelity a obľúbenou aktivitou miestnych sa stalo pozeranie televízie, hlavne reality šou. No na druhej strane Peruánci veľmi dobre vedia, že nemôžu prísť o svoju kultúru, a, naopak, sú dokonca na ňu oveľa pyšnejší ako v minulosti.
„Pekným príkladom je ich jazyk kečuánčina, ktorým sa hovorí na veľkom území Peru. Prvé roky, keď som tam chodil, mnohí sa hanbili za to, že vedia hovoriť týmto jazykom. Nepriznávali sa k tomu, pretože ich to radilo na úroveň Indiánov. Dnes sú v kečuánčine rozhlasové stanice, prednesy poézie a prózy, divadelné hry,“ hovorí P. Koutný.
Napriek tomu, že v krajine sa rozmáha turizmus, Peruánci sa to nijako nesnažia zneužívať. Malé deti vás neťahajú za rukáv s prosbou o „milodar“, nefotia sa kvôli peniazom. Na niektorých miestach sú práveže tabule s nápismi, aby turisti nekŕmili deti cukríkmi a fotili miestnych s rešpektom. Prirodzene majú tendenciu predávať cudzincom drahšie, no rozdiel oproti bežnej cene je podľa P. Koutného minimálny. Raz sa mu vraj dokonca stalo, že po krátkej priateľskej konverzácii si od neho predavačka nakoniec ani nechcela vziať peniaze. Bol aj svedkom situácie, keď Peruáncovi z hlavného mesta Limy núkali tovar s vyššou cenou ako cudzincovi.
Pobrežie hýriace farbami Zdroj: Peter Koutný
Zjednávanie v Peru je skôr hra. Netreba si ju však predstavovať ako niekde na trhu v Egypte. Na Peruánca treba ísť takticky. Môžete zvýšiť hlas aj sa rozosmiať nad cenou, ale musí za tým nasledovať nejaký malý detail, ktorý napovie predávajúcemu, že máte k nemu úctu. „Majú radi takú malú formu verbálneho žartovania, no musíte byť slušný a poznať hranice aj rôzne slovné zvraty. Napríklad ak by sme to mali preložiť do slovenčiny, nefunguje, ak sa spýtate, koľko stoja tieto mandarínky, ale po čom máš 33 tvojich mandarínok,“ radí cestovateľ.
Pohostinnejší ako Slováci
Paradoxné na Peruáncoch je, že aj keď si od cudzincov udržiavajú istý odstup, nemajú problém pozvať si turistov do svojich domovov. Platí pritom, že čím je to bohatšia rodina, tým je to pre nich menší problém. Radi sa pochvália, hosťa do domu prevedú cez vozový park a poukazujú mu celý dom. Sú veľmi pohostinní. Podľa P. Koutného dokonca oveľa viac, ako sa o nich všeobecne vie. Takáto návšteva sa vždy spája s dobrým jedlom a príjemnou atmosférou.
Kým napríklad v slovenských domácnostiach sa po úvodnom zvítaní postupne všetci rozpŕchnu do svojich izieb, v Peru je počas návštevy celá rodina spolu s hosťom. S nemiznúcim úsmevom na tvári sa zaujímajú, ako žijete. Ďalší rozdiel oproti Slovensku je, že kým u nás sa hosťom núka zväčša domáca pálenka, typická pre našu krajinu, v Peru takmer nikdy nehostia vínom, aj keď sú jeho známi producenti.
Na stole sa objavuje skôr pisco, čo je pálenka z bieleho hrozna. Nikdy nechýba ani nealko nápoj Inka Kola. Je to oranžová tekutina, ktorá chutí ako žuvačka Pedro v kombinácii so zubnou pastou Tuti Fruti. No vychladená vraj chutí dobre a predáva sa tu viac ako napríklad Coca-Cola.
Zdroj: Peter Koutný
Ľudia z miest bývajú veľmi obyčajne, zväčša v jednoducho zariadených domoch. Ani vyššia stredná trieda si nepotrpí na nejaké dizajnové kúsky nábytku. Trochu inak to vyzerá na brehoch jazera Titicaca, kde rastie trstina totora. Z nej Indiáni vyrábajú všetko – od lodí až po domy, strechy či matrace. V pralesoch majú zase chatrče z palmových listov a v horských oblastiach sú ľudia často schopní spať aj v stajni s lamami.
