Ženy žijú pre rodinu, sú bohaté
Peruánci sú veľmi hrdí na svoju kuchyňu a sami často chodia do reštaurácií. Mnohé z nich sú pritom oveľa drahšie ako napríklad slovenské. Napriek tomu vidíte pri stoloch celú rodinu, ako si vychutnáva rôzne morské či iné špeciality.
V reštaurácii sú ochotní nechať v prepočte aj 250 eur. A nielen počas pravidelných sobotných festivalov jedla či slávností. Tie sú tam inak podľa P. Koutného veľmi vtipné. Miestni si vyrobia masky s veľkými nosmi a fúzmi, ktoré majú predstavovať Španielov, ktorí si ich podrobili. Vyjdú do ulíc, spievajú, tancujú, tešia sa a chicha tečie potokom. „Chicha je miestny nápoj z kukurice. Jeho výroba sa líši. Niekedy, aby sa urýchlila fermentácia, ženy predžúvajú kukuričné zrná a potom ich vypľúvajú do suda. No bežne sa chicha robí bez dodania slín,“ hovorí P. Koutný.
Archeologická lokalita Chan chan Zdroj: Peter Koutný
Typický pre Peru je už stáročia patriarchát. Kým v Brazílii, Čile alebo Argentíne bola prezidentkou žena, P. Koutný si podľa vlastných slov nevie predstaviť, že by sa niečo podobné stalo v Peru. Tradičný pohľad priemerného Peruánca je, že žena by mala byť doma. Kariéru si môže robiť do istej miery, ale jej hlavné miesto je v domácnosti.
Štrikovanie je prejavom mužnosti. Zdroj: Peter Koutný
Peruánske ženy s tým zväčša nemajú zásadný problém. Aj keď si niektoré budujú kariéru ako podnikateľky či političky, rodina je vždy u nich na prvom mieste. Sú vraj veľmi milujúce, a ak sú presvedčené, že majú po svojom boku správneho životného partnera, vedia byť skutočne oddané.
„Peruánci sú veľmi rodinne založení. Napríklad rodinné oslavy sa tam konajú vo veľkom štýle. Na každú oslavu narodenín si objednávajú sálu, ozdobia ju množstvom balónikov, objednajú obrovskú farbami hýriacu tortu a pozvú blízku aj vzdialenú rodinu, všetkých priateľov,“ opisuje cestovateľ, ktorý sa tiež zúčastnil takejto oslavy.
Machu Picchu v je najznámejšia atrakcia Peru. Zdroj: Peter Koutný
Aj keď je v Peru dôležitá súdržnosť rodiny, aj tu bývajú rozvody a ženy sú tu vystavované častejšie domácemu násiliu ako Slovenky. Peruánky sú však veľmi sebavedomé. A bohaté. Zlatú VISA kartu má vraj už hocaká žena v Lime. Pokiaľ ide o peniaze, tie si vo všeobecnosti Peruánci strážia. Nedôverujú si dokonca ani navzájom. V reštauráciách napríklad nie je bežné ako v iných krajinách, že by zákazník platil pri stole čašníkovi. Kasu má na starosti iba majiteľ podniku alebo niekto z rodiny, komu bezvýhradne dôveruje.
