IT firmy hľadajú ihlu v kope sena. Šikovní ľudia odchádzajú a školy neprodukujú nových.

Vlani padalo na trhu práce množstvo rekordov v súvislosti s počtom pracovných ponúk. Týkalo sa to aj pozícií v sektore informačných technológií (IT). Firmy totiž už dlhodobo cítia, že nájsť kvalifikovaných pracovníkov je čoraz ťažšia úloha.

Navyše, zvýšený dopyt prichádza aj zo zahraničia. V niektorých odvetviach priemyslu je problém vypuklejší než v iných. Napríklad dátová analýza je odbor, ktorý veľmi prudko rastie, no programátorov tieto firmy hľadajú zúfalo a márne. Podobné to je v oblasti rozvoja umelej inteligencie a ďalších. 

Trend s veľkým počtom pracovných ponúk v IT sektore pokračoval aj v roku 2022. Kým v treťom štvrťroku 2021 evidoval pracovný portál Profesia.sk niečo málo nad 10 500 pracovných ponúk, v druhom štvrťroku tohto roka ich bolo až takmer o dvetisíc viac. Situácia počas tretieho štvrťroka vyzerá podobne, na začiatku septembra evidovala Profesia viac než osemtisíc ponúk a podľa tvrdenia spoločnosti sa ich počet do konca septembra pravdepodobne dostane nad hranicu desaťtisíc. 

V obchodnom svete je to väčšinou tak, že ak sa po niečom zvýši dopyt, narastie aj ponuka. Na pracovnom trhu to však takto vždy nefunguje, a napriek tomu, že svet sa čoraz viac digitalizuje, počet nových programátorov nerastie a pokryť potreby trhu nedokáže.

V Európe dnes chýba približne jeden milión IT zamestnancov, a keď je reč o Slovensku, prognózy hovoria o viac než 15-tisíc ľuďoch. Dôvodov je viac. Všetko sa však začína pri školstve, ktoré je veľmi dôležité nielen v IT, ale aj v iných sektoroch. Problém sa nesie od základných až po vysoké školy. 

Odborníci varujú

Na základných školách nepribúdajú predmety potrebné pre dnešné časy, napríklad kybernetická bezpečnosť. Na stredných školách, kde sa študenti reálne rozhodujú o budúcom povolaní, sa s nimi v tejto oblasti stále nepracuje na dostatočnej úrovni.

„Keď sa spýtate stredoškoláka, či by chcel študovať IT, odpovie, že asi nie, lebo programovanie ho nebaví. IT však nie je len o tom. Sú tam aj analytici, projektoví manažéri, architekti či testeri. Paleta je široká a deti nevedia, čo sa skrýva za špičkou ľadovca a že nejde len o celodenné búšenie do počítača.

Na vysokých školách zastal vlak. Niečo sa zmodernizovalo a školy sa snažia, no školstvo je taký kolos, že keď sa má niečo schváliť, veľmi dlho to pre obrovskú byrokraciu trvá. Dôležitá je aj prax, ktorá by mala byť povinná a študentom chýba,“ zamýšľa sa spoluzakladateľ spoločnosti Titans freelancers Marek Greško. 

Málo IT odborov

Na Slovensku máme len päť fakúlt, ktoré možno považovať za IT. Tri „hard“ a dve „soft“ IT. Potom máme ešte niekoľko fakúlt alebo odborov hospodárskej informatiky. To je však už reč o veľmi „soft“ IT. Podľa odhadu IT Asociácie Slovenska (ITAS) až polovica finančných prostriedkov, ktorá ide do vysokého školstva, sú vyslovene zmarené investície.

Do stredného školstva je to niečo menej ako polovica a v prípade základného to nedokážu vyhodnotiť. Navyše, záujem mladých ľudí o štúdium v cudzine z roka na rok rastie. Podľa posledných údajov OECD študovalo v roku 2019 na zahraničných vysokých školách takmer 20 percent slovenských vysokoškolákov.

Študenti pritom nemusia cestovať ďaleko, prvou zastávkou je tradične Česko, kde Slováci tvorili takmer polovicu zo všetkých zahraničných študentov. Na štúdium informačných technológií našinci preferujú najmä Brno.