Má to efekt

Štúdium hudby pritom má svoj vplyv aj na ostatný život. Pravidelné počúvanie hudby a cvičenie na nástroji zlepšuje kognitívne schopnosti, zlepšuje pamäť a navyše je tento vplyv na mozog dlhodobý. Muzikanti sú tiež úspešnejší v tímovej práci a majú lepšiu pracovnú disciplínu a vedia si tiež lepšie organizovať čas. Ak sa chcú dlhodobo zlepšovať, je to vcelku logické: dospelí obzvlášť si na svoj nový nástroj musia nájsť pravidelne čas, aj keď sú unavení či sa im nechce.

„Najčastejšie dospelí končia s nástrojom, keď zistia, že sa nedá hrať len občas, keď sa im chce, a dosahovať tak zmysluplné výsledky. No kto vydrží rok či viac a naučí sa zorganizovať si čas okolo nástroja, už väčšinou ostane,“ vysvetľuje Ľubica, ktorá súkromne učí dospelých hrať na gitare.

Zamerala sa na nich, lebo učiť deti ju nebavilo. Veľmi často to boli hlavne ich rodičia, ktorí chceli, aby dieťa vedelo hrať na nástroji, a mysleli si, že učiteľ zabezpečí zvyšok. „Lenže také deti nerady cvičia, chýba im motivácia, a keď to nejde, na vine je podľa rodičov učiteľ,“ dodáva. No jedno majú podľa nej deti aj dospelí žiaci spoločné: rovnako sa vyhovárajú, keď nestihnú trénovať.

Ako cvičenie

Tréning hudby má však aj ďalšie pozitívne vplyvy, ak sa robí správne. Zlepšuje koordináciu tela (nevyhnutnú na hru na prakticky všetkých nástrojoch) a, čo je v modernom manažmente pomaly svätý grál, zlepšuje schopnosť koncentrácie. V móde sú síce meditácie či kurzy sústredenosti, ale pravidelné cvičenie s hudobným nástrojom prináša obdobné výhody.

Myseľ musí robiť hneď niekoľko vecí súčasne: čítať noty či akordy, sledovať rytmus a jeho zmeny a to všetko okamžite prenášať do rúk, aby z hudobného nástroja znela melódia. Učiť sa hru na klavíri je tak vlastne niekoľko predmetov v jednom. Treba sa naučiť čítať noty na dvoch rozdielne značených osnovách naraz, skoordinovať obe ruky tak, aby hrali správne noty v správnom čase, prípadne ešte pridať pedál. Pri bicích treba k dvom nezávislým pohybom rúk ešte pridať to isté v nohách.

„Po desiatich minútach sústredeného rytmického hrania som spotený ako z fitka. A mentálne odpálený ako po dvojhodinovej porade. Ale cítim sa skvele,“ smeje sa štyridsiatnik Roman, ktorý sa dal na bicie pred necelým rokom, lebo sa mu vždy páčili. Sám vraví, že mu to síce ide, ale skutočnú skúšku – hru v skupine, kde by udával rytmus a držal krok s kapelou – stále za sebou nemá.

Na hudbu nie je starý nikto. Aký nástroj si vybrať?

Zdroj: Shutterstock.com

Kupujte od apríla, v bazári

Záujem dospelých o hudbu potvrdzujú aj v hudobných obchodoch. Nástroje pre deti sa kupujú zvyčajne okolo začiatku školského roka, dospelí sa najčastejšie obdarúvajú v decembri. Veľa nástrojov je novoročným záväzkom. V jednej z hudobných predajní sa smejú, že kto potrebuje kúpiť lacno dobrý a takmer nepoužitý nástroj, mal by počkať do druhého štvrťroka. Vtedy sa na bazárových stránkach objavujú nástroje, ktoré ich majitelia chceli zvládnuť ako novoročné predsavzatie.

No inak sú predajne pripravené na začiatočníkov dokonale: digitálny klavír pre začiatočníka sa dá kúpiť od dvesto eur, gitara aj lacnejšie. Digitálne bicie sú zas ideálne do bytu. Dajú sa zapojiť na slúchadlá a nerušia ani rodinu, ani susedov. Aj keď Roman tajne sníva o skutočných bicích, „pretože je to úplne iný pocit“.

Chce to čas

Ľubica hovorí, že dospelí sú ešte špecifickí v tom, že majú nereálne predstavy o tom, ako rýchlo budú postupovať. A keď sa ich predstavy neplnia, veľmi rýchlo to vzdávajú. „Často musím vysvetľovať, že pomalý tréning znamená naozaj pomalé, sústredené hranie. Po kúskoch, so sledovaním prstokladu a veľa opakovaniami,“ hovorí učiteľ hry na klavíri Matej. Jeho druhá dobrá rada? „Netrénovať zbytočne dlho, skôr kratšie, ale sústredene. A dobre sa potom vyspať, vtedy si to mozog naozaj zafixuje,“ vysvetľuje.

Hoci je mladší než väčšina jeho žiakov, na klavíri hrá už pätnásť rokov a zvykol hrávať aj päť hodín denne. Skrátka ho to odmalička bavilo.