Zaoberal sa myšlienkou, že by sa dal na nejaký hudobný nástroj. Nakoniec ho prekvapivo presvedčili na spev. „Nikdy som si nemyslel, že na to mám, ale naozaj ma to baví,“ rozpráva. Učiteľka ho naučila pracovať s hlasom, vysvetlila mu, čo a ako trénovať. „Najlepšie je, že môžem cvičiť prakticky všade a kedykoľvek. Teším sa na cesty autom, môžem naplno trénovať.“ Za sebou už má aj skúšku ohňom, prvé verejné vystúpenie v škole na predvianočnej besiedke.
Andrej Zaťko, generálny riaditeľ Poštovej banky, sa na klavír dal pred štyridsiatkou. „Nikdy predtým som nehral, ale vždy som to chcel vedieť. Cvičil som s učiteľom trikrát týždenne po dve hodiny. Väčšinou ráno, inokedy sa veľmi nedalo,“ hovorí. Na svoju štyridsiatku, po roku a pol, spravil malé vystúpenie pre blízkych. Aktuálne si rehabilituje chrbticu, ale hneď potom sa plánuje ku klavíru určite vrátiť.
Prečo si nájsť učiteľa
Internet je lacnou cestou k učeniu sa, učitelia dospelých však vidia aj negatíva. V prvom rade ide o zlé návyky pri držaní tela. Gitaristka Ľubica hovorí, že musí naprávať zlé sedenie či držanie hmatníka, ktoré sa navyše po pár mesiacoch veľmi zle preučuje. Klavirista Matej zasa varuje, že učiteľ vidí aj napätie v rukách, ktoré študent nevníma, nesprávne kladenie prstov a podobne, ktoré po mesiacoch bez zásahu môžu spôsobiť aj trvalé problémy. Napríklad syndróm karpálneho tunela, ktorý inak poznajú kancelárski pracovníci zo sústavnej práce s myšou. „Učiteľ to začne riešiť hneď, pretože to vidí. S napätou rukou či zápästím sa nedá dlhodobo hrať,“ hovorí. Učiteľ je tiež veľmi rýchlou skratkou. Ak študent zápasí s nejakou pasážou, učiteľ mu ju vie zjednodušiť či ukázať, ako na ňu. Často stačí len iný prstoklad alebo pootočenie zápästia.
Deti aj rodičia
Ich príklad nie je výnimočný, ten Michalov len v tom, že dospelí sa na spev až tak veľmi nehrnú. Skôr si plnia sny z detstva alebo dospievania: hrať na gitare, klavíri, bicích. Posledné roky vidieť jasný trend: rodičia prídu zapísať dieťa na nástroj a rovno zapíšu i seba,“ hovorí Júlia, dlhoročná učiteľka na Základnej umeleckej škole v Karlovej Vsi. Záujem je hlavne v ostatných rokoch enormný a kapacity sú vyťažené prakticky okamžite po otvorení nového školského roka. Pre podvyživené štátne umelecké školy sú dospeláci zaujímavým zdrojom príjmov. Až takým, že radšej oželejú -násťročných stredoškolákov, aby dali priestor dospelým žiakom.
Muzikanti sú všetci
Stereotyp, že nástroje patria do ruky len mimoriadne talentovaným deťom, ktoré odmalička tvrdo trénujú, je hlavný dôvod, prečo dospelí začiatočníci ľudí môžu prekvapiť. Len pred zhruba sto rokmi bola vlastnoručne reprodukovaná hudba hlavným zdrojom zábavy v domácnostiach strednej triedy. A aj tej nižšej: husličky neboli až také drahé a dalo sa na ne tancovať, ako dodnes dokazujú tradičné slovenské, rómske aj írske ľudové kapely. Príjmy hudobných skladateľov pochádzali nie z tantiém za reprodukovanú hudbu, ale z predaja tlačených populárnych skladieb za pár grošov.
Zdroj: Maňo Štrauch
Černošský skladateľ Scott Joplin (jeho skladbu The Entertainer z klasického filmu Podraz poznajú všetci po prvých tónoch) si vďaka tradičnému ragtimu „Maple Leaf Rag“ zabezpečil príjem do konca života len preto, že si jeho populárnu skladbu chceli hrať doma skoro všetci v USA. Klasik Johannes Brahms zložil zbierku 21 uhorských tancov, plných ľudových motívov a čardášov práve preto, že prvé skladby mali veľký úspech a noty k nim sa dobre predávali. Obzvlášť potom, čo prvých desať prepísal pre sólový klavír.
Talent domácich hráčov nik neriešil: klavír vedel do nejakej miery ovládať takmer každý a na zábavu to úplne stačilo. Rovnakú poučku možno od učiteľov čítať aj dnes napríklad v skupine piano na diskusnej stránke Reddit: nezáleží na veku ani na talente, hrať na nástroji sa dokáže naučiť ktokoľvek, ak vytrvá a cvičí dôsledne a sústredene.
