Čo to prináša?
„Sú manažéri, ktorí berú kopce ako trofej, aby sa mohli pochváliť v klube, kde už nestačia Bahamy alebo Honolulu. Potom sú takí, ktorým kopce učarovali. Vracajú sa do nich, pretože v nich našli ticho, v ktorom komunikujú sami so sebou, priestor na osobnostný rozvoj či miesto, kde v sebe objavia pudy, aké pomáhali prežiť aj našim predkom,“ hovorí horský vodca a himalájista Vladimír Zboja. V Tatrách prevádzkuje horolezeckú školu a sprevádza pri výstupoch mnohých slovenských aj českých manažérov či podnikateľov.
Vďaka kvalitnému a prístupnému vybaveniu dokážu dnes v ríši výšok a zimy fungovať oveľa väčšie zástupy ľudí ako kedysi. A čoraz viac z nich nachádza to, čo im chýba v bežnom živote.
„Hory sú pre mňa druh meditácie. Tá mi pomáha uvedomiť si hodnoty a priority. Expedície sú zase zážitok, ktorý mi rozširuje obzory,“ hovorí V. Ravinger. V horách zaberie rozväzovanie zmrznutých šnúrok na topánkach bolestivú hodinu, po dvoch týždňoch bez umývania je teplá sprcha pôžitok aj na zablatenej dlážke a s hrdzavými rúrami. A akékoľvek varené jedlo je gurmánsky raj. „Keď som potom späť doma a dcérka sa celú noc budí, stačí si spomenúť, že som zvládol dva týždne so závratmi a bolesťami hlavy, bez poriadneho spánku a s tridsaťkilovým batohom na chrbte,“ dodáva pokojne.
Zdroj: archív Petra Brestovanského
Les je chrám
„Deti chodia v nedeľu do kostola a ja si vtedy idem zabehať do lesa, pretože môj kostol je tam,“ hovorí Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností Engie Services.
Štyridsiatnik má rodinu s tromi deťmi, ale plnohodnotný život by si nevedel predstaviť bez hôr. Adrenalínové lezenie po skalách a zjazdy na horskom bicykli vymenil po založení rodiny za bezpečnejší skialpinizmus a beh. Najmä ten ultradlhý. „Milujem hory, nedokážem bez nich žiť, tam ma to napĺňa energiou,“ vysvetľuje P. Brestovanský, ktorému prešli cez ruky nákupné centrum Eurovea, Aupark, budovy SPP, Slovenskej pošty, VÚB, spolu viac ako dvetisícpäťsto objektov na celom Slovensku.
Ako to cítim
„Odmysliac si našu bezmocnosť v neodistenej škáre vysoko nad dolinou, bez zbytočných otázok a odpovedí, bez pretvárky, bez nezmyselného zhonu za zbytočnosťami uvedomujem si, čo je v mojom živote dôležité. Západ slnka a chladný vzduch umocňuje vo mne neopísateľné pocity. Jediné, čo vnímam, je dokonalá súhra mojej hlavy s mojím telom, bez vedľajších myšlienkových pochodov, som čistý,“ úryvok z blogu, Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností Engie Services
Vo voľnom čase beháva a lásku k horám si cez víkendy dávkuje cez súťaže ako Malofatranská stovka či stoštyridsaťkilometrový Štefánik Trail z Brezovej pod Bradlom do Bratislavy. Vlani bežal na podujatí Od Tatier k Dunaju v sólo kategórii. Znamená to, že na trase dlhej 360 kilometrov sa s nikým nestriedal a za 67 hodín ju s krátkym spánkom prebehol sám. „Za pár hodín uvidíte poriadny kus krásneho Slovenska,“ smeje sa. Behá denne, hneď po práci alebo večer s čelovkou, keď uloží deti. Najčastejšie ide do lesov v okolí bratislavského Kamzíka.
Peter Brestovanský na Ponitrianskej stovke Zdroj: archív Petra Brestovanského
