Neobjavený Gemer
Južná časť stredného a východného Slovenska je pre turizmus v podstate neobjavená. Regiónom, kam sa určite oplatí vybrať, je Gemer. V jeho južnej časti sa nedajú vynechať hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari, ktorý je jediným hradom či kaštieľom na Slovensku, kde sa kompletne zachovalo vnútorné vybavenie vrátane porcelánu atď. Takže máte na prehliadke pocit, ako by tu stále niekto býval.
Z prírodných atraktivít je to rozhodne Zádielska dolina a planina – no pri letnej turistike v nich treba mať na pamäti, že v lete tu býva naozaj veľmi teplo, takže dostatok vody, šiltovka a opaľovací krém sú nevyhnutnosťou. Určite sa treba ísť pozrieť k Silicnej ľadnici, čo je najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete. Nie je síce prístupná, ale jej okolie je veľmi pôsobivé, pripadáte si ako v jurskom parku. Ale je tu aj dosť prístupných jaskýň – Domica, Ochtinská aragonitová a Jasovská jaskyňa sú pojmom už dlhé roky. V Krásnohorskej jaskyni vás oblečú do jaskyniarskeho oblečenia, a keďže sa ide po lanách a mostíkoch a jaskyňa nie je osvetlená, môžete si pripadať na chvíľu ako speleológovia. V okolí jaskyne sú tiež unikátne geologické útvary – penovce.
Úžasný genius loci má dedinka Lúčka a Štítnik s krásnym evanjelickým kostolom. Problém je, ak sa chcete pozrieť aj dovnútra, kostoly v dedinách bývajú zamknuté, takže treba nájsť toho, kto vám ho príde otvoriť. Milovníkom techniky určite možno odporučiť súkromné banícke múzeum v Nižnej Slanej. Štátne je v Rožňave, ale toto, ktoré zriadil a sprevádza vás ním bývalý baník, má iný šmrnc.
Problémom, s ktorým sa treba popasovať, je nájsť v týchto končinách vhodné ubytovanie a najmä stravovanie.
Drevený kostol v Javorine Zdroj: Braňo Molnár
Perly východu – Košice a Tokaj
O Košiciach sa určite nedá povedať, že sú odľahlým kútom Slovenska, ale rozhodne platí, že z Košíc do Bratislavy a na západ republiky je oveľa bližšie ako zo západu na východ... Pritom Košice sú rozhodne hodné návštevy a ešte aj pohodlne dostupné aj bez auta. Cesta rýchlym IC vlakom sem trvá v podstate rovnako dlho ako autom.
Majú opravené a veľké historické centrum, a keďže cezeň nepostavili diaľnicu ako v Bratislave, je oveľa väčšie ako to v hlavnom meste. Keď sa tu prechádzate, vidíte, že ste v meste, ktoré bolo kedysi kráľovským. Dóm svätej Alžbety je najväčším chrámom na Slovensku a najvýchodnejšie položeným gotickým kostolom západného štýlu v Európe. História však na vás v centre mesta dýcha z každého rohu. Ale aj zábava – na Hlavnej ulici to žije, je tu podnik vedľa podniku, reštaurácie, bary, kaviarne, pivárne aj francúzska cukráreň s francúzskym majiteľom šarmantne hovoriacim po slovensky. Jednoducho v lete, keď fungujú terasy, je Hlavná ulica jednou veľkou krčmou – v dobrom povedané. K tomu ešte treba prirátať festivaly jedla, vína a piva. Samozrejme, v Košiciach je toho oveľa viac ako história a zábava, jednoducho sem treba prísť.
Šesťdesiat kilometrov od metropoly východu je ďalší, zatiaľ dosť málo objavený región – Tokaj. Na Slovensku je len nepatrná časť Tokajskej vinohradníckej oblasti, vždy sme obdivovali maďarských susedov, ako u nich turizmus „fičí“, ale pomaly sa začína vzmáhať aj u nás. Pribúda možností ubytovania a stravovania, niektoré vinárstva už ponúkajú vlastné ubytovania, vybudovali tu cyklotrasy, k atrakciám patrí vyhliadková veža Tokaj uprostred vinohradov v Malej Tŕni. V Čerhove zriadili Tokajskú informačnú turistickú kanceláriu aj s vínotékou a degustačnou miestnosťou, informácie poskytuje aj Múzeum južného Zemplína v Trebišove. Niektoré vinárstva robia aj prehliadky a ochutnávky, samozrejme, návštevu si treba dohodnúť vopred, nie je to tak, že idete po dedine a budú mať otvorené. Kto chce vyskúšať aj niečo iné ako víno a bicykle, môže za Viničkami nasadnúť na výletnú loď a absolvovať plavbu po rieke Bodrog až do Maďarska.
Zdroj: Braňo Molnár
