Garážové začiatky
„Povedali sme si, že nebudeme bojovať o svoj priestor v meniacich sa štruktúrach štátneho podniku a radšej pôjdeme vlastnou cestou,“ hovorí M. Osúch o štrnástich členoch tímu z ústavu, ktorí si v roku 1990 založili firmu.„Boli sme tuším štvrtá akciová spoločnosť vo vtedajšom Banskobystrickom kraji, eseročky v tom čase zákon nepoznal,“ hovorí M. Osúch st. Z práce odišiel, hoci manželka bola v tom čase tehotná s tretím dieťaťom.
„Manžel už vo voľnom čase majstroval a opravoval, nedokázal žiť len z pracovného procesu. A hlavne si sám študoval obchodné a organizačno-manažérske zručnosti. Videla som, že bez podnikania by nebol šťastný, tak som sa s tým zmierila,“ hovorí Margita Osúchová.
„Naším hnacím motorom bol elán a nadšenie, keď sme sa chceli stretnúť, našli sme si voľný priestor v kine pod pódiom a z domu sme si vzali stoličky, aby sme mali na čom sedieť,“ spomína na začiatky M. Osúch st. Partia vydržala spolu tri roky, rozpadla sa s prvým väčším projektom v roku 1993.
„Rozišli sme sa priateľsky a každý sa vybral svojou cestou. Niekto potreboval splatiť dlhy, iný si po rokoch obmedzovania potreboval zabezpečiť pre rozrastajúcu sa rodinu bývanie alebo auto a podobne. Navyše sme zistili, že sa mnohí chceme sústrediť na to, čo vieme najlepšie, jeden kolega napríklad na vysokofrekvenčnú techniku, ďalší na programovanie a IT techniku, iný na pohony a meniče, ja skôr na obchod,“ hovorí M. Osúch st. o založení vlastnej spoločnosti.
Z firmy odišli len dvaja
Firma sa venovala predaju dovezenej elektrotechniky výrobným závodom. „Boli to komponenty, ktoré potrebovali, aby udržali krok so zahraničnou konkurenciou. Keďže u nás sa nevyrábali, dodávali sme ich všade – od dvojchlapových firiem po veľké koncerny typu Slovenských elektrární,“ hovorí M. Osúch st. „Odhalili sme veľký dopyt po kompletných riešeniach, firmy boli ochotné doplatiť za inštaláciu kúpených produktov do výrobnej linky, pretože to považovali za efektívnejšie,“ dodáva M. Osúch ml.
„Každý čakal, že po škole pôjdem do rodinnej firmy. Ja som chcel nabrať aj iné skúsenosti.“ Marián Osúch ml., Marpex, obchod a marketing Zdroj: Miroslava Spodniaková
Nákup a predaj si firma zachovala, popri tom začali Osúchovci vymýšľať, ako svoje produkty zakomponovať do výrobných hál a liniek klientov. Pôvodne čisto obchodná spoločnosť si postupne vybudovala aj druhý pilier – projektovú a realizačnú činnosť, ktorá dnes generuje polovicu tržieb.
V tom čase už v podniku pracovala aj manželka zakladateľa M. Osúchová a najstarší syn Marián. „Prišla som v roku 2000 na miesto jednej z pracovníčok učtárne, ktorá odišla na materskú dovolenku. Nevedela som, čo je to faktúra, ani zapnúť počítač. Všetko ma naučila kolegyňa,“ spomína na začiatky.
Ekonomika v tom čase driemala pod vplyvom doznievajúcej krízy, nedostatok objednávok riešil Marpex dočasne skráteným pracovným týždňom, vhod prišli tiež materské dovolenky dvoch zamestnankýň. Prepúšťaniu sa vyhli.
„Musel som si zvykať, že o firme spolurozhoduje niekto, kto pomenúva veci, ktoré som ja nepovažoval za problémy.“ Marián Osúch st., Marpex, riaditeľ
„Otec nie je manažér v zmysle excelovské tabuľky, meranie výkonu a direktívne riadenie. Zamestnancov považuje za súčasť rodiny, preto je tu minimálna fluktuácia a väčšina ľudí u nás pracuje už viac ako desať rokov, niektorí už od založenia firmy,“ hovorí M. Osúch ml. „Mal som šťastie pri výbere kolegov a som hrdý na to, že od vzniku firmy z nej odišli len dvaja ľudia, obaja za vlastným biznisom,“ dodáva jeho otec.
Vysvetľuje to aj tým, že zamestnanci nemajú šéfa v pravom zmysle slova, ale každý je svojím spôsobom sám sebe manažérom a po dôkladnom zaškolení a získaní praxe pracuje úplne samostatne. Ďalším dôvodom je dôraz na mimopracovné aktivity a rodinná atmosféra.
