Na rodinu podnikateľom sotva ostáva čas. Jednou z možností, ako situáciu riešiť, je – vziať rodinu do biznisu. Tento plán má vážne riziká – hrozí rozpad manželstva či neskoršie výčitky detí, že mali ísť radšej vlastnou cestou. Ak to však vyjde, výsledkom môže byť rodinná pohoda doma aj vo firme. Taká, akú je cítiť v spoločnosti Marpex rodiny Osúchovcov z Dubnice nad Váhom.
Malí, ale moderní
Marpex je malá firma s dvadsiatimi zamestnancami a tržbami takmer tri milióny eur ročne. Hoci ste o nej možno nepočuli, patrí medzi najstaršie kolieska slovenskej ekonomiky – svoje začiatky datuje do roku 1993. „Za tie roky sme nazbierali referencie od vyše tritisíc firiem,“ tvrdí zakladateľ spoločnosti Marián Osúch starší.
Marpex, rodina Osúchovcov: Marián Osúch ml., mama Margita a otec Marián Osúch st. Zdroj: Miroslava Spodniaková
Firma spolupracuje s veľkými priemyselnými podnikmi – automobilkám, strojárňam či chemičkám zdokonaľuje výrobné linky. Dodáva technologické celky, ktoré majú zlepšiť efektívnosť výroby či znížiť jej chybovosť. Jeden smeroval napríklad do spoločnosti Johnson Controls.
Marpex v jej závode v Lozorne inštaloval systém, ktorý operátorov navádza k správnym súčiastkam svetelnými signálmi. Pracovník prebral objednávku s kódom, preskenoval ho a v sklade sa následne vysvietili pozície na regáloch. Operátor teda nemusel premýšľať nad tým, kam po ktorú súčiastku zájsť, a pri zostavovaní objednávky sa nepomýlil.
„Systém vychádza z japonského konceptu poka-yoke. Do slovenčiny sa dá preložiť ako ,blbuvzdorný‘,“ hovorí syn zakladateľa Marpexu Marián Osúch mladší. Cieľ je prostý – nadizajnovať procesy tak, aby ich ľudská omylnosť neohrozila. Dobrý výsledok je – nulová chybovosť. „Ideálnym riešením je plne automatizovaný sklad, ale na takú investíciu každá firma nemá,“ dodáva M. Osúch ml. Podobné, zväčša menšie inštalácie má firma vo výrobných halách po celom Slovensku.
Zrod vo federálnej zbrojnici
Starší z dvojice Osúchovcov je zakladateľom a doposiaľ jediným vlastníkom firmy. Vyštudoval v Bratislave elektrotechnickú fakultu a po škole sa presťahoval z rodného Partizánskeho do Dubnice nad Váhom. Horné Považie bolo v tom čase zbrojnicou československej republiky a pre inžinierov tu bolo veľa pracovných miest. Centrálni plánovači spojili do strojárskeho holdingu ZŤS fabriky na výrobu ťažkej vojenskej techniky od Trenčína po Martin.
Jedným z najmodernejších pracovísk holdingu bol Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici, ktorý vyvíjal napríklad pohony pre obrábacie stroje. Stranícka príslušnosť tu nebola dôležitá, hľadelo sa na schopnosti, tvorivosť a invenciu. „Dostal som sa do tímu veľmi šikovných a nadaných ľudí,“ hovorí M. Osúch st., ktorý tu pracoval na oddelení, ktoré vyvíjalo Mobilný robotický systém.
Nečudo, že po páde režimu vzniklo na základoch ústavu viacero súkromných firiem, z ktorých takmer všetky prosperujú dodnes. EVPÚ, ZTS Elektronika SKS, NES, Eling majú svoje začiatky práve tu. Marpex tiež.
Marpex, rodina Osúchovcov: mama Margita, otec Marián Osúch st. a syn Marián Osúch ml. Zdroj: Miroslava Spodniaková
