Podľa pôvodných plánov to mala byť vôbec najvyššia budova na svete. V roku 2001, po útoku na newyorské dvojičky, však Donald Trump svoje plány prehodnotil. Dlho to bola aspoň veža s najvyšším obytným poschodím na svete, než ju prekonala dubajská Burdž Chalífa. Predtým tento titul držala iná architektonická ikona Chicaga, John Hancock Center. Dá sa ľahko rozoznať podľa netradičných lichobežníkových stien.
Pre miestnych je Trump Tower miestom pre protestné zhromaždenia, prízemie určené na obchodné priestory sa veži už vyše roka nedarí prenajať. Nik nechce prezentovať svoj tovar v Trump Tower uprostred mesta, ktoré vybudovali imigranti.
Zdroj: Maňo Štrauch
Svetlo pre všetkých
Koho Trump Tower pritiahne do centra mesta, toho čaká inšpiratívny výlet vývojom architektúry za posledné storočie. V tieni veže stojí pomerne nenápadná IBM Building, klasika, ktorú navrhol L. Mies van der Rohe. Čierny kváder s veľkými oknami je praotcom dnešných kancelárskych budov „kov a sklo“.
„Menej je viac“ bolo jeho nesmrteľné motto a budova IBM ho spĺňa na sto percent. Veľké okná obrúbené oceľovými nosníkmi boli za uplynulé polstoročie skopírované nespočetnekrát. Takmer identický dizajn použil van der Rohe na svoju predchádzajúcu budovu Federal Building v centre Chicaga. A vo veľmi podobnom dizajne vzniká aj tento článok – nové sídlo News and Media Holdingu sa otvorilo pred dvoma týždňami, teda v roku 2017.
„Dnes to vyzerá nudne, ale stačí sa v Chicagu pozrieť cez rieku, aby ste videli rozdiel, aký to v kancelárskej budove spôsobilo. Kamenné budovy s malými oknami predtým znamenali, že mať okno v kancelárii bolo výsadou. Mies van der Rohe dal okná všetkým bez rozdielu,“ vysvetľuje A. Gajdoš.
Zdroj: Maňo Štrauch
Experiment ako nutnosť
Mies van der Rohe staval na tradícii, ktorá vznikla po veľkom požiari Chicaga. K novému plánu mesta boli prizvaní nielen architekti, ale aj vtedy len začínajúci urbanisti. Tí zabezpečili, že v pláne sa myslelo na priestor medzi budovami a na to, aby sa v meste dobre žilo.
Pred veľkými budovami je dostatok priestoru na námestia, kde sa ľudia stretávajú. Malý priestor a veľký dopyt po bývaní a kanceláriách zas otvárali dvere novátorským prístupom. Ešte pred koncom devätnásteho storočia tak v Chicagu otestovali oceľou vystuženú konštrukciu. Vďaka nej vyrástol vôbec prvý mrakodrap na svete, budova poisťovne New York Home Insurance.
Mal na dnešné pomery smiešnych desať poschodí. V roku 1890 ho zdvihli ešte o ďalšie dve. Výhoda chicagskej konštrukcie tkvela v tom, že vďaka oceli vážili budovy oveľa menej ako pri tradičnej stavbe z kameňa, a to až o dve tretiny. Éra mrakodrapov sa mohla začať.
Staršie stavby sa miešali s novými, keď sa mesto prudko rozrastalo. Zdroj: Maňo Štrauch
Zmena je život
Po požiari dostali priestor inovátori nielen v oblasti stavania, ale aj priestoru. Mestu pomohol napríklad legendárny Frederick Law Olmsted. Ako architekt sa zapísal do dejín hlavne výtvorom, ktorý vôbec nebol budovou: naprojektoval Central Park uprostred Manhattanu. V Chicagu navrhol viacero parkov a kampus chicagskej univerzity.
