Pri prvej zmienke v roku 1831 malo mestečko na brehu jazera Michigan len 60 obyvateľov. V roku 1900, keď dozvuky výstavy dozneli, ich už bolo 1,7 milióna. Tri štvrtiny z toho boli migranti alebo deti migrantov – hlavne Nemci, Íri, Švédi, Poliaci a Česi. Anton Cermak, pôvodom z Kladna, bol dokonca v tridsiatych rokoch primátorom Chicaga. Pomenovanie Windy City si mesto dalo do oficiálneho motta.
Najväčšia tragédia v dejinách mesta, rozsiahly požiar z roku 1871, ktorý ho zrovnal so zemou, zároveň vytvoril základy, z ktorých vyrástla pozitívnejšia prezývka, než je veterné mesto: mesto architektúry. Nielen pre rozmanitosť štýlov, ktoré mestské centrum aj širšie okolie ponúka, ale tiež pre vzdelávanie.
Illinois Institute of Technology bol dve dekády pôsobiskom európskeho modernistu Ludwiga Miesa van der Rohe, ktorého ideové aj fyzické vplyvy mesto stále nesie. Vrátane školy samotnej: jej súčasný kampus je vôbec najväčším súborom jeho budov.
Milovníkov architektúry vozia po meste i okolí nielen autobusy, ale aj lode. Rieka Chicago vedie srdcom mesta a vidieť z nej, ako rýchlo sa mesto rozširovalo a rástlo. A výjazd na jazero Michigan zasa ponúka možnosť naraz vstrebať celú dlhú panorámu Chicaga.
Centrum mesta je obkolesené traťou nadzemky. Podľa toho sa aj volá The Loop. Zdroj: Maňo Štrauch
Požiar ako pomoc
„Najväčšia katastrofa v dejinách mesta, požiar v roku 1871, mu paradoxne pomohla,“ hodnotí slovenský urbanista a architekt Andrej Gajdoš. Jeho štúdio Salpietra Gajdoš má dve kancelárie: v Bratislave a práve v Chicagu. Sám hovorí, že keď sa v zásade nútene rozhodli presunúť do Chicaga, tešil sa naň viac než jeho obchodný partner.
„Stačí vyjsť von a chodíte po meste, kde sa neviete nabažiť architektúry a urbanizmu,“ opisuje. Plán mesta z roku 1909 platí na mnohých miestach doteraz, jeho autor Daniel Burnham mal rozsiahlu víziu nielen čo sa týka budov, ale aj verejných priestorov, od železnice cez podzemku až po prístavy.
Pre Európana môže byť architektúra Chicaga príliš vertikálna a mätúca: veľa vysokých budov, ktoré znemožňujú navyknutú orientáciu v priestore, kde si človek vyhliadne základný bod (Eiffelovku, Katedrálu svätého Pavla či Stefansdom) a podľa neho sa riadi. Chicagu pomáha klasická vlastnosť amerických plánovaných miest: bloková štruktúra s pravouhlými cestami. A tiež jazero s riekou: ulice idú buď pozdĺž jazera, alebo kolmo naň. Pre prehliadku architektúry je však podstatný sprievodca.
Marina Towes, IBM Building a Trump Tower – 50 rokov architektonického vývoja vedľa seba. Zdroj: Maňo Štrauch
Ten náš sa volá Victor, je Hispánec a miestnu architektúru miluje a zároveň aj študuje na univerzite. Najnovšiu dominantu, Trump Tower priamo v srdci mesta nad riekou, nikdy nepomenúva jej názvom, vždy hovorí len o druhej najvyššej veži“.
