Riziko je cesta
Jedným z riešení, ako skrotiť deficit v prvom pilieri, je jeho postupná paušalizácia. Bez ohľadu na výšku odvodov by každý mohol dostávať podobný dôchodok od štátu. Zásluhovosť by tak mohla zostať práve v druhom pilieri. Ten je plne zásluhový, takže výška odvodov doň priamoúmerne ovplyvňuje aj výšku dôchodku.
Aj tam však existujú obmedzenia. Konkrétne v spôsobe, akým Slováci vo väčšine v DSS investujú. Výrazná väčšina sa drží garantovaných fondov s nízkymi výnosmi. „80 percent aktív v dlhopisoch nie je úplne správne, rozumnejšie by bolo pomaly časť úspor presúvať do rizikovejších fondov,“ hovorí Miroslav Kotov z najväčšej DSS Allianz.
Ako vyberať sporiace produkty
- Sľubované výnosy sa nedajú zaručiť, okrem minulých výnosov je dobré pozerať sa aj na riziko a volatilitu.
- Poplatky v konzervatívnych investíciách môžu zhltnúť aj celý výnos.
- Čím dlhší investičný horizont, tým väčší zmysel má ísť do rizikovejších aktív.
- Presun aktív z jedného typu fondov do druhého je dobré robiť postupne, aj počas niekoľkých rokov, aby sa rušili trhové výkyvy.
- Nie je dobré vkladať všetky úspory do jediného nástroja.
Pridlhé zotrvávanie v nízko zhodnocujúcich fondoch znamená nezrealizované výnosy do budúcnosti. Pri postupnom dlhodobom sporení získavajú na význame úroky z úrokov. Päťpercentný výnosový diferenciál napríklad počas tridsiatich rokov znamená strojnásobenie celkovej nasporenej sumy. Každé percento navyše teda zaváži. Ako pripomína Ľudovít Kaník, sporiteľom by sa v tejto časti zišli aj nejaké odporúčania zo strany vlády. Zároveň už funguje iniciatíva za prehľadnejšie výpisy z dôchodkových účtov. Tie nie sú pre bežného klienta príliš čitateľné, ich štruktúru však pevne stanovuje štát a DSS len dodržiavajú pravidlá.
Väčšina sa spolieha na štát
Nejasná budúcnosť štátneho piliera a tiež neistá „politická udržateľnosť rozhodnutí“, ako hovorí Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, zároveň znamená, že Slováci by mali myslieť na spôsoby, ako si sporiť na penziu. Druhý pilier je síce plne zásluhový, ale zároveň aj veľmi slabý, ide doň len 4,25 percenta odvodov, celé tri štvrtiny odvodov na dôchodok ostávajú štátu. Podiel porastie na šesť percent, na reálny vplyv by však potreboval byť ešte výraznejší. Z mladých ľudí navyše do druhého piliera vstupuje len necelá tretina, celých 70 percent teda počíta s tým, že im štát o niekoľko dekád zabezpečí dostatočný dôchodok.
Momentálne sa Slováci nielenže príliš spoliehajú výlučne na štátny príjem, ale zároveň patria medzi národy, ktoré nemajú pri odchode do dôchodku prakticky žiadne súkromné úspory. Ich hlavným aktívom sú nehnuteľnosti, v ktorých však často zároveň bývajú. Nemôžu ich teda využívať na čerpanie finančných plnení. Hovorí sa síce o možnosti reverzných hypoték a ministerstvo financií sa snaží vypracovať aj pravidlá na ich poskytovanie, ich dostupnosť by však bola obmedzená. Výrazne totiž závisí od hodnoty nehnuteľností a tie sú mimo veľkých miest prinízke na to, aby zásadne ovplyvnili výšku dôchodku.
O poskytovaní takéhoto produktu rozmýšľa napríklad životná poisťovňa Novis, no aj tá čaká najprv na legislatívne pravidlá.
Ako sa do budúcnosti zmenia štátne penzie
(pomer penzie k príjmu, vybrané krajiny, %)
PRAMEŇ: Európska komisia
Sporenie s limitmi
Rozumnou alternatívou je preto sporenie. Akýkoľvek pravidelný spôsob sporenia dokáže priniesť vhodnú finančnú rezervu. Štát daňovo podporuje hlavne tretí pilier, teda doplnkové dôchodkové sporenie, väčším pozitívom než úľava na dani vo výške 35 eur ročne je však zamestnávateľský príspevok. Akurát treba pamätať na to, že na rozdiel od štátneho systému sú penzie DDS zdaňované. A možno ich v plnej výške čerpať len po splnení minimálne 15 rokov sporenia a najmenej od šesťdesiatky. Kto by chcel čerpať peniaze skôr, musí rátať s postihmi, napríklad odrátaním zamestnávateľského príspevku.
