Ako si sporiť na penziu

Novoprichádzajúci mladí pracujúci ich zatiaľ vládzu nahradiť, „takže príjmy dôchodkového systému budú ešte 15 rokov stabilné“, vysvetľuje šéfka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková. No potom štát plne pocíti vplyv rýchleho starnutia, jedného z najrýchlejších v Európe. Z terajších piatich pracujúcich na jedného dôchodcu klesne pomer do roku 2060 na pomer 1 : 1.

Nejde však o jedinú demografickú tendenciu: veľmi prudko zároveň porastie počet jednočlenných a bezdetných domácností. Tých s jediným členom má byť do roku 2030 až 760-tisíc oproti súčasným 600-tisíc. A bezdetných bude celkovo viac než štvrtina. „V takomto prostredí treba myslieť aj na vyššie náklady na opateru či sociálnu starostlivosť,“ zdôrazňuje Martina Lubyová, šéfka prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

V súčasnosti trend jedného, maximálne dvoch detí znamená, že sa rodičia môžu menej spoliehať na to, že sa o nich deti na staré kolená postarajú. Nemusia to nutne odmietať, stačí, aby sa od starých rodičov ďaleko odsťahovali za prácou. „Teraz hovoríme o sociálnej práci ako o príklade nevyužiteľného odboru na vysokej škole, no týchto ľudí budeme do budúcnosti reálne potrebovať čoraz viac,“ dodáva M. Lubyová.

Dôchodky budú skromnejšie

„Dôchodkový systém sa musí prispôsobiť starnutiu,“ tvrdí I. Švejna. Pre tých, čo majú v súčasnosti 20 a viac rokov do penzie, je dôležité sledovať, ako razantne budú vlády robiť úpravy dôchodkového systému. Aby bol robustný, dlhodobo udržateľný a netvoril prílišné deficity.

S čím treba na staré kolená počítať

Vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť: bezplatné zdravotníctvo bude vplyvom starnutia obyvateľstva čoraz menej udržateľné.
Náklady na opateru: menší počet detí bude znamenať potrebu väčšieho množstva opatrovníkov, ktorých treba zaplatiť.
Štátny dôchodok bude v pomere k mzde nižší: ako porastie deficit sociálneho systému, narastie aj potreba skresávať výdavky.
Drahšia dlhodobá starostlivosť: rastúci dopyt po domovoch sociálnych služieb potlačí nahor aj ich cenu.

Kto myslí na zrušenie druhého piliera, v ktorom sa zhromaždilo už vyše sedem miliárd eur a ktorý odvádza každoročne zhruba pol miliardy eur mimo Sociálnej poisťovne, mal by vedieť, že to nič nerieši. Napriek rétorike predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Súčasný dôchodkový systém by totiž bol deficitný aj bez druhého piliera. Navyše dáva vláde možnosť razantnejších úprav v prvom pilieri. Ak si teda na to trúfne.

Ak na zmeny budeme čakať dlhšie než niekoľko rokov, ich okamžité dosahy budú drastickejšie ako teraz. Napríklad by pripadala do úvahy aj zmena aktuálnej dôchodkovej hodnoty: sumy, z ktorej sa vyratúvajú penzie. V zásade by to znamenalo paušálne skresanie všetkých nových penzií.