Koľko ste dosiaľ preinvestovali do projektu?
Náš prístup je unikátny aj v tom, že nepotrebujeme toľko peňazí. Takmer všetko je samofinancované, neplatíme zamestnancov, výskum a vývoj, všetko to robia členovia tímu výmenou za podiel v spoločnosti.
Vlastníte pôdu v Nevade, kde budujete testovaciu trať?
Nekúpili sme ju, ale máme právo ju používať a stavať na nej. Pozemok má hodnotu 12 miliónov dolárov. Aj náklady na jej používanie pokryli prispievatelia a nadšenci. Testovacia trať bude stáť 165 miliónov. Teraz už len čakáme na rozhodnutie lokálnych úradov a koncom leta by sme mali začať stavať a hotová trať by mala byť najneskôr začiatkom 2019.
plán testovacej trate v Nevade Zdroj: HTT
Koľko plánujete investovať do linky z Bratislavy do Viedne? Spomínala sa suma tristo miliónov eur.
To je suma za prvý stupeň projektu, ktorým bude lokálna trať len v Bratislave. Až neskôr sa na ňu napojí trať do Viedne. Predpokladá sa, že to bude okolo šesť až sedem kilometrov za asi dvesto až tristo miliónov. Bez nazbieraných dát je to ale len veľmi hrubý odhad.
Chcete na to použiť peniaze z fondov EÚ?
Máme veľa súkromných investorov. Zmysel by dávalo aj verejno-súkromné partnerstvo, zatiaľ nie je nič vylúčené. Ak budú ponúknuté nejaké fondy, tak ich využijeme.
Ďalším krokom k realizácii Hyperloopu na Slovensku má byť lokálna štúdia uskutočniteľnosti. Je už hotová?
Nie. Ani by som to nenazval štúdia uskutočniteľnosti, pretože uskutočniteľné to je. Ale potrebujeme doladiť čísla, presné lokácie, počet cestujúcich a podobne.
Už máte nejaké čísla?
Práve preto tu sme. Nazbierať kontakty a lokálne informácie. Aj od vlády, ale aj od poskytovateľov satelitných záberov oblasti. A v podstate radi by sme počuli údaje, názor a rady od kohokoľvek.
Niektoré čísla sú už známe. Z Bratislavy na Viedeň a Budapešť odíde denne 17 200 motorových vozidiel, ďalších 30 vlakov denne odchádza na rovnaké smery z bratislavskej stanice. Ide zhruba o polovičnú intenzitu dopravy v porovnaní s premávkou na trase Los Angeles – San Francisco, kde ste počítali s počtom 3 400 cestujúcich za hodinu, cenou lístka 30 dolárov a návratnosti investície osem rokov. S akou návratnosťou počítate tu?
Investície na samotnú trať sú tu desaťnásobne nižšie, pretože je to desaťnásobne kratšia vzdialenosť. Potom je tu otázka, že ak by ste mohli byť za desať minút vo Viedni, ako často by ste tam chodili? Hyperloop kompletne mení motiváciu ľudí cestovať. Nevravím, že poznám budúcnosť. Ale výhodou je, že ak by aj jazdilo málo ľudí, stále je to energiu produkujúci projekt.
Záleží aj na cene lístka. Ak by stál viac ako cesta autom, prednosť dostane auto.
Určite? Ukázalo sa, že ľudia si volia spôsob prepravy najprv na základe pohodlia a praktickosti. Až potom na základe ceny. Vidieť to napríklad na plných letiskách. Ale to ani nie je také dôležité, pretože sa snažíme nájsť aj ďalšie formy monetizácie. Keď už bude trať stáť, operačné náklady sú veľmi nízke. A nikde nie je povedané, že za cestu sa bude musieť platiť kúpou lístka. Pozrite sa na herný priemysel. Ako malý som hrával hry, ktoré boli veľmi drahé. Teraz je množstvo hier zdarma a tento biznis stále napreduje. Pretože našli iné formy, ako si nechať zaplatiť. Ak by sme ich našli aj my a boli by výnosnejšie ako lístky, už ich nepotrebujeme. Cenou lístka sa potom môže už len regulovať dopyt. Napríklad vyššou cenou počas špičky, omnoho nižšou v slabých hodinách. Alebo ak chcete ísť okamžite, priplatíte si. Ak ste ochotní pol hodinu počkať, cena môže byť nižšia. Základom je nájsť správny biznis model.
Napríklad?
Je viacero ciest a nevravím, že vieme, ktorá je tá pravá. Možností je ale veľa. Spolupracujeme s firmou Re'flekt na displejoch s rozšírenou realitou, ktoré nahradia okná. Snímaním polohy hlavy diváka dokonca menia perspektívu, aby pôsobili ozaj ako okná. Tieto obrazovky v prvom rade spríjemnia cestu. Ale môžu zobrazovať napríklad dinosaurov na poliach medzi Bratislavou a Viedňou ako druh upútavky na nový film. Takže za lístok vám zaplatí Paramount (filmové štúdia, pozn. red.). Pre vás to je zážitok, pre nich skvelý nový reklamný systém. Platiť za prepravu len kupovaním lístka je podľa mňa zastarané. V priemere strávi človek cestovaním denne necelú hodinu. S výnimkou rádia zatiaľ nevyužíva túto dobu na monetizáciu.
Začína sa hovoriť o tom, že sa chystáte na akciové trhy.
Zatiaľ to nie je naša priorita. Máme ale svoj vlastný systém, ako sa môžu stať ľudia spolumajiteľmi spoločnosti. Môžu investovať hoci aj dvadsať dolárov, nie sú na to žiadne pravidlá. Oproti bežnému postupu to vo firmách nie je možné. Z členov tímu zatiaľ do firmy investovalo takmer 150 z nich. V druhom kole je zatiaľ prihlásených okolo 600 ďalších súkromných investorov.
prototyp potrubia Hyperloop so solárnymi panelmi Zdroj: HTT
Viete menovať najväčších z nich?
Zatiaľ túto informáciu nemôžeme zverejniť. Ide o veľkých investorov zo Štátov, Európy aj Ázie. Po skončení druhého kola investovania možno partnerstvo s niektorými z nich zverejníme. Pre nás to ale nie je až tak o peniazoch. Skôr o vytváraní strategických aliancií. Ako každý startup, hľadáme skôr „smart money“. Teda investície s pridanou hodnotou, ako sú skúsenosti alebo spomínané kontakty. Hľadáme ľudí, ktorí nám otvoria dvere v Afrike alebo v Južnej Amerike.
Ako bude vyzerať bežný deň cestujúceho Hyperloopom? Dozviete sa na ďalšej strane
