V jednom minuloročnom rozhovore ste spomenuli, že postaviť Hyperloop v USA alebo v Európe potrvá večnosť, preto má prednosť Ázia.
Narážal som na regulácie. Pred pár dňami som o nich tiež hovoril na stretnutí s Angelou Merkelovou v Berlíne. Inovácie prichádzajú rýchlejšie ako na ne stíhajú regulátori reagovať. V Amerike to je lepšie, ale zas majú najzložitejšie podmienky ohľadom pôdy a nehnuteľností. Ak pôjdete do Číny a vláda povie, že sa niečo postaví, tak sa to postaví. Podobne aj na Blízkom východe. Som zvedavý, ako bude tento problém riešený na Slovensku. Opakujem, bol som milo prekvapený z prístupu rakúskej a slovenskej vlády.
Ako je to s konkurenciou? Na výzvu Elona Muska zareagovali aj iní. Funguje to ako preteky? Kto prvý postaví funkčný Hyperloop, ten vyhrá?
Boli sme prví, ktorí urobili prvotnú štúdiu uskutočniteľnosti. Po nej sa objavili desiatky spoločností po svete, ktoré sa snažia na tom zarobiť. Ale to je len dobre. Nechcete byť v nejakej oblasti jediný na trhu. Pomáha to hlavne pri diskusiách s regulátormi. Sme však o dva roky pre konkurenciou, už máme pokryté nejaké patenty a ochranné známky. Je zaujímavé sledovať tradičný prístup založený na tržbách a našu formu hnutia, ku ktorému sa môžu ľudia pripojiť a zdieľať svoje nadšenie.
Takže je možné, že vznikne niekoľko Hyperloop štandardov?
Spolupracujeme s regulátormi na nastavení istých štandardov.
vizualizácia Hyperloopu Zdroj: HTT
Ako teda bude Hyperloop vyzerať? Kto, kedy a ako vyberie finálny dizajn stĺpov alebo modulov?
Otázkou skôr je, či je niečo ako finálny dizajn. Pre mňa má slovo „finálny“ zlý nádych. Chceme sa kontinuálne vyvíjať. Už máme prvý dizajn kapsúl. Ale zajtra možno budeme mať verziu 2.3 a do komerčného využitia pôjde verzia 5.1, ktorá na základe požiadaviek cestujúcich bude o mesiac zmenená na verziu 5.2. Samozrejme v rámci technologických možností. Veľmi si zakladáme na neustálych inováciách.
Ako bude vyzerať doprava Hyperloopom do Viedne? Povedzme, že je rok 2020, som niekde v Ružinove a o hodinu musím byť v rakúskej metropole.
Budete mať aplikáciu alebo chatboard. Stlačíte tlačidlo so žiadosťou o prepravu, príde samojazdiaci taxík alebo auto od Uberu či Lyftu a zavezie vás na najbližšiu Hyperloop stanicu. Všetko je optimalizované podľa vášho časového harmonogramu. Prídete na stanicu, načítajú sa vám informácie potrebné pre nástup. Sadnete si a cestujete – veľmi podobne ako v prípade súčasného systému dopravy metrom alebo vlakom. S lepším zážitkom, samozrejme. Vo Viedni vás už môže čakať ďalší taxík, ktorý vás zavezie napríklad do Pratru. Je dôležité myslieť aj na „prvú a poslednú míľu“.
Takže čo bude ten zlomový bod, kedy si budeme na sto percent istí, že v Bratislave bude stáť Hyperloop?
No, ja osobne som si istý už teraz. Každý ale tú istotu pocíti v iný moment. Mnohí budú pochybovať až do dňa, keď sa bude strihať páska. Záleží na prístupe vlády, hlavne pri tomto medzištátnom projekte. Peniaze nie sú komplikácia, pretože je toľko možností, ako môže tento projekt zarábať. Pomyslite napríklad len na turizmus. Koľko ľudí by sem prišlo, len aby si vyskúšalo prvý Hyperloop v Európe? Ale pri podnikaní nejestvuje istota. Videl som veľké projekty, kde bolo všetko podpísané, dokonca aj vytvorené či vybudované a aj tak boli stopnuté a zanikli.
vizualizácia testovacieho strediska Hyperloop Zdroj: HTT
Dirk Ahlborn, pôvodom z Nemecka, je americký podnikateľ, investor a zakladateľ inkubátora JumpStarterfund, ktorý sa zameriava na crowdsourcing. Je tiež výkonným riaditeľom Hyperloop Transportation Technologies.
