Prečo ste si vybrali pre prípadnú výstavbu Hyperloopu Bratislavu?
Som Európan a myslím, že v Európe je veľa skúsených inžinierov a výborných vedcov. Ak im však poviete, že robíte na projekte v Kalifornii, akoby ste hovorili o Marse. Bratislavu a Viedeň poznajú, takže ich skôr nadchnete.
Ďalším dôvodom je nadšenie tímu Vazila Hudáka. Už na prvom stretnutí ma prekvapilo, že vôbec nepôsobí ako klasický politik. Mal okolo seba tím mladých ľudí, z ktorých som cítil túžbu po zmene a inováciách, a ten pocit som mal aj pri návšteve na Slovensku s ostatnými zástupcami vašej vlády. Zistili sme, že je tu dostatok univerzít, vedeckých stredísk a šikovných ľudí. Ukázali nám pozitíva aj negatíva výskumu a podnikania na Slovensku.
Myslím, že zázemie v automobilovom priemysle, spracovaní materiálov, energetike, v oblasti big data je presne také, aké potrebujeme. Preto je jedným z ďalších krokov vybudovanie výskumného strediska tu na Slovensku.
Už máte nejaké zmluvy s univerzitami alebo slovenskými firmami?
Máme zmluvu o budúcej spolupráci s vládou a okolo 40 až 50 žiadostí Slovákov o prijatie do nášho tímu – od tlmočníkov cez špecialistov na sociálne médiá až po inžinierov. Postupujeme podľa filozofie otvorenej inovácie. Obvykle, ak sa stavia nové metro, všetko sa deje za zavretými dverami. Verejnosť sa dozvie koľko to bude stáť a to je všetko, či sa vám to páči, alebo nepáči. HTT je o rozprávaní sa s ľuďmi pri hľadaní ideálneho riešenia, chceme počuť o lokálnych problémoch. Tak sa dá budovať dobrá firma.
Aký bol váš prvý kontakt s Hyperloopom? Prečo ste sa pustili do takého gigantického projektu?
V roku 2013 som bol členom inkubátora zastrešovaného NASA a hľadali sme nový spôsob budovania spoločností. Dnes robíte všetko online. Kupujete si tovar, služby, online sa hľadá partner alebo partnerka a v USA sa online dá vybaviť aj rozvod. Ale ak ide o biznis, tak to väčšinou znamená vy v bare s kamarátom rozoberáte podnikateľský nápad a pol roka ho realizujete. Po tejto dobe si uvedomíte, že váš produkt nikto nechce, nikto nemá rovnaké problémy ako vy alebo tvoriť profit je komplikovanejšie, ako ste plánovali. Ak ale nájdete ľudí s podobnou vášňou, ľudí s kontaktmi, vybudujete lepšiu firmu. Ľudia si stále myslia, že na veľké projekty sú najdôležitejšie peniaze. Nie je to ale pravda. Keď Elon Musk pred troma rokmi navrhol, nech skúsi Hyperloop myšlienku zhmotniť ktokoľvek, opýtali sme sa našej komunity, či to máme vyskúšať. Odpoveď nebola len prikývnutie. Začali sa pýtať, či sa k projektu môžu pridať.
Takže v tomto prípade zafungoval crowdsourcing?
Hneď na začiatku sme dostali asi dvesto žiadostí a polovicu z nich sme vybrali do tímu. Začali sme pracovať na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá bola hotová koncom roku 2014. Dnes má Hyperloop Transportation Technology viac ako 520 členov tímu, vrátane približne štyridsiatky spoločností. Profesionáli a odborníci, ktorí to robia zo zanietenia. A za podiel na firme.
Dirk Ahlborn a šéf HTT Europe Andres De León Zdroj: Maňo Štrauch
Aký je váš vzťah a vzťah Hyperloop Transportations Technologies s Elonom Muskom?
Poznáme sa. Ale po tom, čo odovzdal vývoj Hyperloopu ostatným záujemcom, pretože by sa nestíhal popritom venovať aj jeho ďalším firmám Tesla Motors a SpaceX, už je všetko pod našou taktovkou. Sme mu ale vďační za propagáciu, ktorú pre tento nový druh prepravy robí. Mimochodom Elon Musk nebol prvý, kto prišiel s nápadom na potrubný dopravný prostriedok. Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli plány na takýto transport medzi New Yorkom a San Franciscom. Dokonca postavili jednu stanicu a časť trate. V deväťdesiatych rokoch to bol zas projekt Švajčiarske metro. Všetky stroskotali, pretože boli naviazané na jedinú entitu – vládu. Ale vlády sa menia a následne sa menia aj ľudia a priority. Preto nám bolo jasné, že nepotrebujeme vytvoriť firmu, potrebujeme vytvoriť hnutie. Nejde len o kapsulu jazdiacu vysokou rýchlosťou. Ale o zmenu cestovania ako takého. Aby bolo znova zábavné.
Ako to chcete dosiahnuť?
Verejná doprava na celom svete je závislá od štátnych dotácií. A to je najväčší problém, ktorý chceme vyriešiť. Newyorské metro, napríklad, tratí na každom cestujúcom 82 centov. To je takmer 2,2 miliardy dolárov každý rok, ktoré musia pokrývať dotácie. A podobné to je všade, aj vo vlakovej doprave na Slovensku, v Nemecku. Metro v Los Angeles má 76 centov od pasažiera a zvyšných dva a pol dolára prichádza od štátu. S dnešnými technológiami vieme tento problém riešiť novými biznis modelmi, digitalizáciou prepravy.
V čom je teda tento projekt iný?
Hyperloop je perfektný produkt. Rýchly je nielen pohyb kapsúl, ale aj návratnosť nákladov. Investícia do trate z Los Angeles do San Francisca dlhej šesťsto kilometrov by sa pri tridsaťdolárovom lístku navrátila za osem rokov. Vieme ale využiť aj ostatné technológie a možnosti, ktoré so sebou Hyperloop prinesie a môžu byť ďalším spôsobom monetizácie. Napríklad už spomínaný predaj elektrickej energie, keďže trať bude zároveň solárnou elektrárňou.
Je Hyperloop životaschopný projekt aj bez štátnych dotácií?
Ak si odmyslíme výstavbu, ceny pozemkov a podobne, samotný Hyperloop má natoľko nízke prevádzkové náklady, že dokáže pracovať s minimálnou cenou lístka. Generuje veľké prebytky energie a z hľadiska nákladov si vyžaduje len čistenie a drobnú údržbu.
prototyp kapsule Zdroj: HTT
Na začiatku však budete musieť premietnuť do ceny stovky miliónov preinvestovaných eur a to budete na silne regulovanom trhu, kde budete bojovať proti etablovanej, silnej konkurencii s hustou infraštruktúrou…
Finančné krytie investície je jedna vec, v oblasti dopravy je bežné rozloženie návratnosti veľkých infraštruktúrnych projektov na 20, 50 aj 100 rokov. Ale opäť, vzhľadom na nízke operačné náklady dokáže projekt rýchlo vrátiť vstupné investície. Stavebné náklady na jednu míľu (1,61 kilometra, pozn. red.) neprevyšujú 20 miliónov eur, čo je porovnateľné s inými druhmi dopravy.
Prvá trať na Slovensku by neviedla do Viedne. Viac sa dočítate na ďalšej strane
