Letné obdobie sa skončilo. Pláže sa vyprázdňujú, kancelárie sa plnia. V mnohých z nich vládne obvyklý poprázdninový smútok z návratu k pracovným povinnostiam.
Veľká rezignácia po pandémii síce ustúpila, no toxicita na pracoviskách, vyhorenie, stres a „tichý odchod“, keď zamestnanci robia len minimum potrebné na prácu, nezmizli. Rovnako neustáva ani debata o práve na odpojenie, štvordňovom pracovnom týždni či „Quit-Tok“ videá, kedy mladí pracovníci v reálnom čase prezentujú, ako odišli zo zamestnania.
Možnože chaos v pracovnom živote, ktorý priniesla pandémia, prehĺbil intuitívny pocit, že práca robí väčšinu ľudí nešťastnými, uvádza Financial Times.
Kanadský profesor sociológie Scott Schieman zisťoval, ako sa ľudia v zamestnaní cítia. Na základe údajov od 42-tisíc pracovníkov v USA a Kanade od roku 2019 prišiel k prekvapivým záverom. Až 79 percent pracovníkov v USA je aspoň čiastočne alebo veľmi spokojných so svojou prácou. Koľkí podľa nich považujú za pravdepodobné, že väčšina Američanov je tiež spokojná? Iba 49 percent.
Fyzická blízkosť na pracovisku má veľký vplyv na produktivitu
To je značný rozdiel medzi tým, čo ľudia vidia na vlastné oči, a tým, čo veria, že je realita. Rozdiel sa ešte viac prehlbuje, keď sa ľudí spýtate, ako často pociťujú v práci stres. S. Schieman zistil, že 32 percent pracovníkov uvádza, že ich práca je stresujúca „často alebo vždy“. Až 69 percent verí, že väčšina Američanov to pociťuje rovnako. Toto je zvláštne, keďže väčšina respondentov uvádza, že stres v práci zažíva „iba niekedy, zriedka alebo nikdy“.
Podobné rozdiely vnímania existujú aj pri pocite nedostatočného platu či v domnienkach, že vzťahy medzi šéfmi a zamestnancami sú zlé.
Inými slovami, ľudia si myslia, že sú šťastnými výnimkami, a keď sú konfrontovaní s dôkazmi o opaku, jednoducho tomu neveria. „Mnohí z nich povedia: ‚Ľudia klamú,‘“ vysvetlil S. Schieman.
Ďalšie dôležité správy
