Posledných 20 rokov vykonával doktor Andre Jenkinson v Londýne chirurgické zákroky na redukciu nadváhy a diskutoval o strave s tisícami obéznych pacientov. Jeho kliniky na chudnutie sú čoraz populárnejšie už aj v Spojených arabských emirátoch.
S pomocou tlmočníka Samera začal miestnym obyvateľom vysvetľovať najefektívnejšie spôsoby chudnutia, či už prostredníctvom zmeny stravy, injekčnej liečby alebo chirurgických zákrokov, akým je bypass žalúdka, píše Telegraph.
Kilá porazil silou mysle
Samer kedysi sám trpel obezitou a vážil 125 kilogramov. Vďaka tomu, že pochopil, ako funguje jeho telo a myseľ, sa mu podarilo schudnúť na 70 kilogramov. Zmenou myslenia dosiahol rovnaký pokrok, ako keby absolvoval operáciu žalúdka.
Aj Samer zozačiatku skúšal všetky možné populárne diéty, hladoval a cvičil, čo mu sily stačili. Aj napriek tomu sa mu podarilo schudnúť maximálne 12 kilogramov, ktoré sa vždy ako bumerang vrátili. Jedného rána sa z rádiovej relácie dozvedel o výhodách pitia horúcej vody s čerstvou citrónovou šťavou ihneď po prebudení. Táto informácia ho zaujala natoľko, že sa nový zvyk rozhodol otestovať na vlastnej koži. Pokus bol úspešný a Samerovi sa čoskoro podarilo zhodiť nejaké to „kilečko“.
Inšpirovaný svojím malým víťazstvom sa rozhodol prestať aj s večerným „vyjedaním“ chladničky. Sladkosti a čipsy nahradil strúhanou mrkvou, uhorkami či najemno nakrájanou čerstvou kapustou so štipkou soli. Po dvoch mesiacoch sa Samerova váha zastavila na 105 kilogramoch.
Tlmočník sa preto rozhodol pre radikálne riešenie a zo stravy úplne vylúčil cukor. Uvedomil si, ako veľmi škodí jeho metabolizmu. „Ak bez cukru vydržíte 40 dní, už naň nikdy nebudete mať chuť. Vyžaduje si to pevnú vôľu,“ vysvetlil Samer, podľa ktorého je chudnutie ako vojna, pretože nad kilami sa dá zvíťaziť len pomocou účinnej stratégie.
Samer sa pri chudnutí držal pravidla, že ak niečo chutí príliš dobre, tak to telu pravdepodobne skôr uškodí. Odkedy si začal viac uvedomovať chuť jedla, jeho telo si začalo pýtať prírodnú stravu a odmietať spracované potraviny.
„Najviac ma zaujalo, že k zmene hmotnosti došlo po zmene mentality – spôsobu, akým o jedle a zdraví premýšľal. Po rokoch neúspešných diét prišiel Samer na to, že najdôležitejšia bitva, ktorú treba vyhrať, je tá, ktorý sa odohráva v mysli,“ podotkol Jenkinson.
Účinky spracovaných potravín
Keď človek jasne pochopí, ako toxické potravinové prostredie ovplyvňuje telo aj myseľ, tak sa chudnutie stane oveľa jednoduchšou záležitosťou. Ešte jednoduchšie je si váhu následne udržať, ak porozumie, ako mozog a telo reagujú na nezdravé potraviny. Dokážu totiž ovplyvniť nielen metabolizmus, ale aj chuť k jedlu, správanie či návyky.
Z historického hľadiska malo spracovanie potravín uľahčiť ich stráviteľnosť. Pridaným bonusom bola častokrát aj vylepšená chuť. V posledných rokoch sa ale účel spracovania potravín zmenil a teraz slúži najmä na predĺženie trvanlivosti.
Mnoho prísad má podľa vedcov súvis s rozvojom viacerých chorôb vrátane neurologických ochorení ako ADHD a Alzheimerova choroba, ktorých výskyt je v posledných 30 až 40 rokov čoraz bežnejší. Okrem toho môžu podľa výsledkov testov na zvieratách zvyšovať riziko vzniku rakoviny a prispievať k zápalovým a autoimunitným ochoreniam vrátane astmy či artritídy.
Vládne agentúry pre bezpečnosť potravín používanie aditív ospravedlňujú, pretože ich nízke dávky považujú za akceptovateľné. Ľudia však konzumáciou ultraspracovaných potravín prijímajú množstvo rôznych druhov prísad, ktorých účinok po nakombinovaní nie je známy.
Pozor na závislosť
Spracované potraviny neovplyvňujú len telo, ale aj časti mozgu zodpovedné za reguláciu odmeňovania. Príkladom takýchto odmien je používanie smartfónov, ktoré sú navrhnuté tak, aby spôsobili uvoľnenie dopamínu vždy, keď majiteľom pípne nová správa. Aj preto sú od nich ľudia takí závislí.
Spracované potraviny vyvolávajú rovnakú reakciu a môžu spôsobiť vznik nezdravých návykov, ktoré potom potravinársky priemysel využíva s cieľom zarobiť. Svetový trh s ultraspracovanými potravinami totiž podľa správy z roku 2021 generuje ročné príjmy vo výške 2,3 bilióna dolárov.
„Keď sa mení životné prostredie, menia sa aj návyky. Prvým krokom k víťazstvu je identifikovať návykový cyklus, ktorý ich spôsobuje,“ uzavrel Jenkinson.
Ďalšie dôležité správy
