Doteraz to bol pritom najmä predseda vlády, ktorý bol často označovaný za populistu. V roku 2011 pred kamerami vyhlásil, že on a jeho strana sú „majstri v populizme, keď chcú byť“. Teraz sa karta zrejme obracia - aj pod vplyvom klesajúcich preferencií národniarov.
SNS návrh povinných trinástych platov podľa vlastných slov predkladá v záujme „lepšieho sociálno-ekonomického postavenia občanov“. Trinásty plat chce pre ľudí, ktorí sú zamestnaní v súkromnom sektore v jednej firme aspoň rok. S trinástou mzdou pre verejných zamestnancov sa zatiaľ nepočíta. Odmena by mala byť oslobodená od platenia odvodov aj daní.
Pizza na osem kúskov
Smer-SD by tlak na rast miezd radšej videl prostredníctvom všeobecného zvyšovania bežných platov a hlavne minimálnej mzdy. Na návrh koaličného partnera sa pozerá podozrievavo. „Ak sa ustanoví povinnosť priznať zamestnancovi trinásty plat, môže nastať aj situácia, že sa celková mzda zamestnanca rozloží namiesto do platov 1 až 12 do platov 1 až 13,“ obáva sa najväčšia vládna strana.
Mnohí komentátori tento problém opísali ako rozdiel medzi pizzou rozdelenou na šesť a osem kúskov. Mali tým na mysli mzdový koláč v ekonomike, ktorý sa mávnutím prútika Zákonníka práce o dvanástinu automaticky nezväčší. Skôr bude cítiť tlak na zníženie základných dvanástich platov, aby mali firmy aj na povinný trinásty. A rozdiel medzi dvanástimi vyššími a trinástimi nižšími mzdami za rok nemusí byť žiaden.
Mzdový koláč v ekonomike sa mávnutím prútika Zákonníka práce o dvanástinu nezväčší.
Podobne je to s vianočnými bonusmi pre dôchodcov, ktoré chce vláda pretransformovať na trinásty dôchodok. Ich zavedenie opozičné strany kritizovali ako nesystémové, keďže možnosťou kabinetu je vždy o niečo zvýšiť dôchodky aj plošne. Teda v každom jednom mesiaci, nielen v decembri.
Decembrové prémie však aspoň tým, ktorí si nevedia ušetriť, uľahčujú vyššie náklady spojené s koncoročnými sviatkami. Podobný behaviorálny argument by teoreticky mohol platiť aj pri zamestnancoch.
Postup v koaličných rokovaniach o povinných trinástych platoch Smer-SD TRENDU nešpecifikoval. „Je to otázka ďalších diskusií, odborných i politických, na úrovni zamestnávateľov, zamestnancov i odborov,“ napísala Ľubica Končalová z tlačového odboru strany. Koaličná strana Most-Híd sa k otázkam návrhu SNS nevyjadrila.
Zvýši to aj minimálnu mzdu
Opozičné strany návrh národniarov kritizujú. Jana Kiššová z SaS hovorí, že strana Richarda Sulíka návrh nepodporí. Aj pre jeho negatívne ekonomické dopady, medzi ktoré patrí automatický nárast minimálnych mzdových nákladov.
Keďže nárok na trinásty plat majú mať všetci zamestnanci pracujúci vo firme aspoň rok, týkať sa to bude aj tých s minimálnou mzdou. „Môže to mať za dôsledok zrušenie týchto pracovných miest - už dnes je minimálna mzda brzdou pri vytváraní pracovných miest s nízkou pridanou hodnotou,“ hovorí J. Kiššová. Pretože rozdeliť dvanásť minimálnych platov na trinásť ešte menších sa pri zákone o minimálnej mzde nedá. Možnosťou je však aj vytlačenie nízkopríjmových zamestnancov do šedej ekonomiky.
Navyše, neplatenie odvodov z trinásteho platu sa podľa J. Kiššovej môže zneužívať. Zamestnávatelia budú mať priestor znížiť si odvodové zaťaženie aj tak, že zamestnancom znížia 12 platov na minimum a trinásty plat bude adekvátne zvýšený. „Zamestnanec dostane rovnakú sumu, no štát stratí na odvodoch,“ bojí sa opozičná poslankyňa. Kvôli nižším odvodom by tak zamestnanci mohli prísť aj o časť nárokov na podporu v nezamestnanosti, na materskú či na budúce dôchodky.
Návrh SNS odmietajú aj opoziční poslanci v strane Sme rodina. Obyčajní ľudia a ĽSNS sa presnejšie vyjadria až po predložení konkrétneho návrhu.
Pozor na prirýchly rast
„Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu,“ odôvodnil potrebu povinných trinástych platov Andrej Danko. Zásluhovosť a výkon však v trhovej ekonomike určuje dopyt a ponuka na trhu práce. Nariadením vlády sa ochota firiem odmeňovať zamestnancov nijako nezmení.
„Takýto veľký zásah do trhu práce nie je len naivný a hlúpy, ale je aj nebezpečný. Stále platia ekonomické zákony, a preto takýmto nariadením nemôžeme zvýšiť vyprodukovanú hodnotu, ktorá by sa premietla do skutočného a trvalého rastu príjmov,“ komentuje pre TREND návrh SNS analytik VÚB Andrej Arady.
Priemerná mzda na Slovenskú pritom už štvrtý rok po sebe rastie rýchlejšie ako produktivita práce. Teda to, koľko pridanej hodnoty pre firmy vytvorí priemerný zamestnanec. Celková suma odmien zamestnancov na HDP sa zasa zvyšuje - vlani tvorila najvyšší podiel od roku 2000 (pozri graf nižšie). A v tomto roku má podľa prognóz národnej banky či ministerstva financií ďalej rásť.
Podiel ziskov a platov na HDP Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet TREND
Ak by tento trend pretrvával dlhšie, môže to byť problém. Privysoké mzdové náklady ukrajujú z investičnej konkurencieschopnosti krajiny. Môžu znamenať pomalší hospodársky rast, a teda aj rast platov v budúcnosti.
Pri súčasnej už takmer rekordne nízkej nezamestnanosti je prirodzené, že zamestnávatelia si nemôžu toľko medzi uchádzačmi o prácu vyberať. Musia zamestnancom poskytovať čoraz lepšie podmienky. Vrátane platových.
